A čo cestovateľské sny? Napríklad ísť ešte teraz v lete k moru...
Bojím sa, že ma tam niečo postretne, čo sa týka zdravotných záležitostí. Bojím sa, že sa mi tam niečo stane a že mi nikto nepomôže.
Všade sú lekári...
Viem, ale všade nie sú známi lekári. Viem, že tento strach ma celkom určite ukracuje o zážitky, no neviem to prekonať. Aj keď zomrieť pri mori nie je zlá predstava. Viete, ja som si svoje precestoval v mladosti, aj keď som pôsobil na škole. Chodil som so študentmi ako ich vedúci viackrát do Francúzska, Anglicka, Nemecka... Súkromne som tiež veľa cestoval. Ale opakujem, bojím sa, že by sa mi niekde ďaleko od domova niečo prihodilo a pominiem sa z tohto sveta bez svojich blízkych. Je to prosto strach, čo ma opantal. To je tým vekom... Bohužiaľ.
Opierate sa pri takýchto myšlienkach o nejakú barličku, ktorá vám pomáha chmúrne myšlienky lepšie spracovať?
Je to Boh. Ja som veriaci človek.
Vediete s Bohom rozhovory?
Áno. Modlím sa a často prosím Boha o pomoc. Doslova. Aby na mňa nezabudol... Prosím ho, aby som nezomieral ťažko. Aby to prišlo rýchlo. Tak, ako zomrel nedávno manžel mojej druhej dcéry, môj zať Talian, s ktorým sme si veľmi rozumeli.
Vraví sa, že každý vek má svoje čaro. Aké čaro má vek osemdesiatnika?
Minimálne. Temer žiadne. Nevidím ho. Napriek tomu, že som veriaci, nemôžem povedať, že by som bol v tomto veku úplne spokojný a hlavne vyrovnaný. To nie som. Čaro je pre mňa už len to, že ešte dýcham, že ešte som, ale niečo také mimoriadne, niečo, čo by ma doslova opantalo, to nemám. Odišlo to. Už sa to stratilo. Pre mňa je radosť napríklad to, že ste dnes prišli! Aj som sa posadil k oknu vo svojej pracovni a pozeral som sa na ulicu, kedy vás uvidím. Radosť mi robí vnučka a dvaja vnuci, dokonca mám aj dvoch pravnukov. Občas, aby som si urobil radosť, idem na nákupy do mesta. Alebo len tak na prechádzku. Keď vidím mladých kráčať po uliciach starej Bratislavy, cítim aj radosť, ale aj smútok, lebo si uvedomujem, že ja už mám svoje časy prechádzok po korze odžité. Asi som trochu patetický, ale nečudujte sa, v mojom veku to nie je nič čudné.
