Náročná cesta do nigerského Agadezu sa i napriek prekážkam a nečakaným stretnutiam, napríklad obrovskej púštnej búrke, záchrane francúzskych turistov pred istou smrťou v púšti či stretnutiu s miestnym sultánom, nakoniec podarila. Výprava zamierila do blízkych hôr, kde na desať dní rozložila tábor v dedinke Elméki spolu s francúzskou a anglickou výpravou.
Bez slnka
Dni do zatmenia trávili chystaním ďalekohľadov na pozorovanie, opravami áut a prístrojov. Práca vedca pri zatmení vyžaduje mnoho príprav i nácvikov, aby všetci členovia boli zladení, koniec koncov, k dispozícii majú len niekoľko krátkych minút. Pod ťažké prístroje bolo treba vykopať a vybetónovať podstavce, všetko bolo potrebné vopred odskúšať a na poslednú chvíľu neraz i opravovať doslova na kolene. Pozorovanie sa však nakoniec vydarilo.
Nasledovalo rýchle balenie, víza neumožňovali ostať dlhšie. Výprava bola na ceste späť, tentoraz smerom na sever. Nástrahy púšte na nich číhali opäť, napríklad v podobe výmeny dvoch piestov na tatrovke, no nakoniec sa ukázalo, že najťažšia porucha ich mala postihnúť, až keď dorazili do civilizácie.
Črepiny pre šťastie
Skôr než sa mohli nalodiť smerom do Marseille, prasklo na tatrovke čelné sklo a roztrieštilo sa na tisícky kúskov. O tom, že v Afrike tatrovku neopravia, nebolo pochýb, ale že ani vo Francúzsku sa vhodné čelné sklo nenájde, nemali potuchy. A tak museli natiahnuť na auto priehľadnú fóliu a veriť v čo najlepšie počasie!
Tieto a mnohé ďalšie zážitky spísal popredný slovenský odborník na slnečnú korónu Vojtech Rušin aj vo svojej najnovšej knihe, veď polstoročnica od neuveriteľnej výpravy si zaslúži dôstojnú pripomienku. Okrem toho sa mu podarilo zorganizovať v Poprade aj putovnú výstavu k výprave, ktorá bola aj významným prvenstvom v dobrodružných cestách.
Naši prví
Do Afriky pred nimi zavítali už viacerí Slováci, napríklad Móric Beňovský. Saharskú oblasť precestoval začiatkom 20. storočia Milan Rastislav Štefánik, ktorý hľadal vhodné miesto na založenie observatória. Ostatní známi cestovatelia z Československa - Vávra, členovia expedície Lambaréné z roku 1968 či manželia Foitovci - síce prešli aj Saharou, avšak na rozdiel od slovenskej astronomickej výpravy, iba v jednom smere a v chladnejších mesiacoch roka.
Ôsmi slovenskí dobrodruhovia sa tak stali prvými Slovákmi, ktorí zaznamenali svoju cestu tam i späť letnou Saharou na sériových vozidlách. Po návrate do Tatranskej Lomnice napočítali na tachometri Tatrovky dokopy 9 246 prejdených kilometrov.
