Okrem vysokých funkcionárov, ktorí boli autormi takzvaného „pozývacieho listu“, to boli aj nižší komunistickí pohlavári na regionálnej úrovni, ktorí sa cítili reformným procesom v roku 1968 ohrození. Slovensko a Česko si dnes pripomína 55. výročie invázie do ČSSR zo strany jeho vtedajších spojencov.
Podľa historičky Maríny Zavackej sa vidiecki funkcionári v období roku 1968 denne stretávali so spoluobčanmi, ktorým v 50. rokoch násilne združstevnili polia, znárodnili im živnosti, posielali ich do väzenia za korešpondenciu s príbuznými v zámorí a podobne. „Náhle uvoľnenie cenzúry a celkovo oslabenie strachu v spoločnosti znamenalo, že sa ich susedia prestávali báť a začali sa dožadovať spravodlivosti. Oslabenie moci komunistickej strany znamenalo úpadok ich vlastnej pozície. Depresívne pôsobila ‚pražská jar‘ aj na príslušníkov ŠtB, medzi ktorými stúpol počet samovrážd,“ povedala.
Sovietska poštová cenzúra podľa historičky zaznamenávala informácie o listoch, ktoré posielali československí občania do Sovietskeho zväzu. „Viaceré z nich obsahujú sťažnosti na ‚úpadok mravov‘, teda na to, že v novinách sa objavovali kritické články a mládež kládla nemiestne otázky, verejne počúvala dovtedy zakázanú hudbu a podobne. Jedným zo zachytených listov, ktoré sú citované v dokumentoch bývalej ukrajinskej KGB, je varovanie podplukovníka Jána Haščáka, náčelníka 4. odboru košickej krajskej správy ŠtB, ktoré zaslal svojmu sovietskemu kolegovi, zástupcovi predsedu KGB na Ukrajine Nikolajovi Zacharovičovi Trojakovovi," uviedla Závacká.
Čo v liste opisoval? Čítajte na ďalšej strane >>>
