Aj Husák bol pred augustom 1968 reformistom. Identifikoval sa s Dubčekovým programom 'socializmu s ľudskou tvárou', plánovanými reformami a podporoval ich. "Ale v momente, keď príde k vojenskému zásahu, k okupácii a k tomu, že časť vedenia KSČ (Komunistická strana Československa) skončí nedobrovoľne v Moskve, veľmi rýchlo sa zorientuje," upozornil historik na jeho premenu.
Do čela KSČ mu podľa neho nepochybne pomohol jeho postoj pri invázii. Počas rokovaní v Moskve presviedčal členov československej delegácie, aby podpísali tzv. moskovský protokol o prijatí 'bratskej pomoci' Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Vtedy bol podpredsedom vlády. "V Kremli skutočne veľmi pomáhal 'zjednať poriadok'. Je evidentné, že zaujal Brežneva, aj ďalších členov sovietskeho vedenia," priblížil situáciu historik. Husák vo funkcii Dubčeka nahradil o niekoľko mesiacov.
Kalous tiež pripomenul, že spoločnosť najmä prvé dni po vojenskom zásahu reagovala na okupáciu silným odporom. V novembri ju ešte povzbudil vysokoškolský štrajk, ale časť verejnosti už reagovala zdržanlivo. K spoločenskému vzopätiu prišlo ešte začiatkom roka 1969 po smrti študenta Jana Palacha a s tzv. hokejovou krízou. Poslednou bodkou bolo prvé výročie okupácie. "Nasleduje snaha nastoliť tu režim, ktorý by bol podobný tomu, čo sa odohrávalo v Maďarsku po vojenskom zásahu v roku 1956," vysvetlil historik.
