Hoci sa vojakom hlavnú budovu na Vinohradskej ulici v Prahe nakoniec podarilo obsadiť, jeho pracovníci boli pripravení a vysielali z utajených štúdií po celej krajine. Boj o rozhlas spravodajkyni TASR priblížil český historik médií, publicista a novinár Martin Groman.
Rozhlas sa na možnú okupáciu pripravoval niekoľko dní vopred. Medzi novinármi sa o jej riziku otvorene hovorilo, preto sa skupina zamestnancov Československého rozhlasu rozhodla pripraviť najmä technologicky. "Našli si štúdio, ktoré sa v tej budove ťažko hľadá, a to použili ako prvý záchytný bod, odkiaľ vysielali. Aby ich tí, ktorí budovu prípadne obsadia, nemohli nájsť," vysvetlil Groman.
Keď sa okupantom 21. augusta ráno podarilo dostať cez barikády až pred rozhlasovú budovu, zhromaždení ľudia hádzali na ich tanky kamene. Po tom, ako vojak zastrelil prvého demonštranta, sa situácia vyostrila. Nakoniec pri obrane rozhlasu zomrelo 17 ľudí a desiatky ďalších sa zranili. Keď vojaci budovu obsadili, v kanceláriách už podľa Gromana nikto nebol. Mnohí pracovníci utiekli, aby mohli vysielať z iných miest v Prahe. V štafetovom vysielaní sa potom striedali utajené štúdiá z celej krajiny.
Rozhlas podľa historika fungoval v čase invázie ako sociálna sieť. Ľuďom hovoril, čo sa deje, čo majú robiť, dával im praktické aj ideologické rady. "Vysielanie nebolo len volanie o pomoc a heroické prehlásenia oficiálnych úradov, ale boli to aj praktické rady. Fungovalo to aj ako spojnica medzi občanmi tej krajiny. Prostredníctvom rozhlasu si mohli vymieňať informácie, kde kto je a podobne," spresnil.
