"Prišli v noci. Neviem, koľko ich bolo. Zožrali jedno teľa a zranili kravu tak, že sme ju museli utratiť. Krava bola vysokoteľná, prakticky som prišiel o tri kusy," priblížil chovateľ s tým, že škoda predstavuje približne 2000 eur.
Hospodári od roku 2016 a aktuálne chová 35 kusov hovädzieho dobytka. Podobnú situáciu ešte nezažil. Tvrdí, že sa voči tejto zákonom chránenej šelme brániť veľmi nedá. "Oplotiť niekoľkohektárové pozemky dva metre vysokým pletivom je finančne náročné. Obyčajný elektrický ohradník, ak má výšku 1,2 metra, vlk s tým nemá žiaden problém," skonštatoval Rudý.
Ako pre TASR uviedla manažérka pre komunikáciu Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Kristína Bocková, spomínaný prípad evidujú. Škody, ktoré spôsobuje vlk dravý, sa podľa jej slov uhrádzajú prostredníctvom príslušných okresných orgánov. "Táto šelma je zaradená medzi takzvané ´určené živočíchy´, za ktoré štát uhrádza spôsobenú škodu podľa zákona o ochrane prírody a krajiny," povedala Bocková.
Poskytnutie náhrady škody je však, ako tvrdí, podmienené vykonaním aspoň jedného z preventívnych opatrení. Je to napríklad najmä počet pastierskych strážnych psov, respektíve parametrov oplotenia alebo elektrického ohradníka, za ktorým budú zvieratá umiestnené.
Najúčinnejší spôsob ochrany a obrany hospodárskych zvierat pred útokmi veľkých šeliem pri pasení aj košarovaní predstavujú podľa ochranárov salašnícke strážne psy. ŠOP zároveň poukazuje na štatistiky, podľa ktorých v jarnom období sa na Slovensku zvykne nachádzať približne 400 jedincov vlka dravého, kým v jesennom období môže početnosť dosahovať 600 až 700 jedincov.
V minulom roku škody spôsobené vlkom dravým na hospodárskych zvieratách, ktoré boli zároveň vyplatené okresnými úradmi, predstavovali viac ako 453.000 eur, v roku 2021 viac ako 273.000 eur.
