Je to 55 rokov a Viktor Beránek mal prázdniny pred posledným ročníkom na strednej. „S mamou som býval v Smokovci. Mal som krásnych 17 rokov a v to leto som v Tatranských Zruboch vo vojenskej zotavovni v pionierskom tábore stretol dievča z Hradca Králové, za ktorou som v auguste vycestoval. Vrátil som sa 19. augusta a nevnímal som spoločenskú realitu. Ráno 21. má zobudila vydesená mama, že bude vojna a nech si idem kúpiť nohavice, kým ešte platia peniaze. Dodnes neviem, prečo práve tie. Prišiel som na námestie do Popradu a tam už bolo veľa ľudí. Na nohavice som zabudol. Pomaly sa tam tiahla kolóna vojenských áut, ktoré však dav zastavil,“ opísal, ako si pamätá august.
Niektoré mali prepichnuté pneumatiky. „S vojakmi ľudia živo diskutovali, no tí boli nervózni a vydesení. Krížom cez námestie boli odstavené nákladné autá aj žeriav. Poslali tank a obrnené transportéry, aby ich odpratali. Nejaký chlap sa postavil pred tank, roztrhal si košeľu. Skoro ako na tej Bielikovej fotke,“ doplnil. Potom sa však chatár zapojil do deja.
„Kým sa tank snažil preraziť zátarasu, ľudia zobrali hasičský hák a snažili sa ním preraziť sudy s naftou, ktoré mal vzadu. To som sa pridal. Tiež som sa chcel pridať k ľuďom, čo z lešenia hádzali tehly. Vojak z obrneného transportéra otvoril poklop a vystrčil hlavu. Trafila ho tehla a padol dnu. Vzápätí vyšla dávka z guľometu a všetci ľudia na námestí si okamžite ľahli. Videl som, ako guľka zasiahla jedného do brucha. Bol to Jozef Bonk. Nikdy som sa nezmieril, ako nás Rusáci znásilnili. Kvôli tomu som odišiel do hôr,“ uzavrel chatár.
Spomínali na zastreleného brata
Pred 55 rokmi na popradskom námestí, dňa 21. augusta 1968 o 13.00 hod., vojaci sovietskych vojsk, nachádzajúci sa v tankoch č. 622 a 638, spustili streľbu do protestujúcich občanov. Pri streľbe bol usmrtený mladý Jozef Bonk († 19), rodák z Hôrky. Práve jeho pamiatku si prišli pripomenúť aj jeho dodnes žijúce tri sestry Anna Malá, Marta Vojtašová a Helena Petriková.
