Prezident ČSSR Ludvík Svoboda verejne sľúbil, že bude rokovať o prepustení unesených funkcionárov a bez legitímnej vlády neurobí žiadne rozhodnutie. Podľa niektorých svedectiev elitná vojenská jednotka v Holešove bola pripravená pokúsiť sa oslobodiť Dubčeka. Vojaci, ktorí sa spočiatku odmietali vzdať okupantom, však dostali rozkaz zložiť zbrane. Navyše bolo jasné, že Dubček už nie je na území ČSSR.
Podľa českého historika Zdeňka Doskočila politický scenár augustovej invázie zlyhal. "Krajinu sa síce podarilo v priebehu niekoľkých hodín kompletne vojensky obsadiť, ale plán s vytvorením takzvanej robotnícko-roľníckej vlády padol. A Sovieti pochopili, že im v podstate neostáva nič iné, než rokovať s príslušníkmi reprezentácie, ktorú chceli odstrániť," povedal historik. Podľa neho to zmenilo pozíciu československej delegácie – jej členom nešlo o život, no beztak ostali sovietskymi zajatcami.
Na rokovania 23. augusta do Moskvy priletela ďalšia časť delegácie vedená prezidentom ČSSR Ludvíkom Svobodom. Jej členmi boli aj Jan Piller, Gustáv Husák, Vasil Biľak a Alois Indra, teda predstavitelia konzervatívneho krídla, ktorí podporovali sovietske návrhy. Na čele sovietskej delegácie bol Leonid Brežnev, najvyšší stranícky predstaviteľ Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR).
Sovieti odmietli ponuku Alexandra Dubčeka na rezignáciu, takisto aj návrh československého parlamentu, aby sa najvyšší ústavní činitelia vrátili do vlasti a prerokovali situáciu s ústavnými inštitúciami. Zdravotne indisponovaný Dubček sa rokovaní spočiatku nezúčastňoval, izolovaný bol aj Kriegel, ktorý vyhlásil, že žiadny dokument nepodpíše napriek hrozbe, že sa už nevráti domov.
