Ľuďom zostáva len 6 - 7 eur na deň
Martin Halás, riaditeľ Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív
Mala by byť podľa vás u nás minimálna mzda vyššia? Aká je v kontexte EÚ?
- Minimálna mzda je u nás historicky nízka. Súvisí to s tým, že sme sa stali akoby montážnou dielňou Európy, čo je na jednej strane výborné, lebo máme zamestnanosť. Na druhej strane sme jedna z krajín, ktorá vyrába s najnižšou pridanou hodnotou. Pridaná hodnota sa spravidla vždy tvorí v inej krajine. Máme tu zahraničné investície, ale tá pridaná hodnota, ako aj vyššie mzdy, sa tvoria vždy centrálach, alebo inde.
Minimálna mzda sa však stále zvyšuje...
- Je veľmi dôležité, že sa zvyšuje. No práve pri tejto minimálnej mzde sa daňovo-odvodové zaťaženie zvyšovalo - ten rozdiel je asi až 10 % v neprospech ľudí, ktorí robia za minimálnu mzdu. Aj keď len 4 percentá ľudí robia za takúto mzdu, považujem to za sociálneho ukazovateľa každého štátu. Musíme si tiež uvedomiť, že to je hrubá mzda. Ak si to prerátame na čistú mzdu a rozrátame si to na spotrebný kôš, výdavky na potraviny, na bývanie, na energie, na lieky a podobne, tak potom potraviny tvoria minimálne viac ako štvrtinu výdavkov. Človek s takouto mzdou má okolo 6-7 eur na deň. Ak by to bol jeden človek, bolo by to ešte ako-tak v poriadku. Ale ak je to matka samoživiteľka, dostáva sa do veľkých problémov. Aj zamestnávatelia si už uvedomujú, že minimálna mzda by sa mala zvyšovať, pretože je to zrkadlo toho, ako pristupujú k zamestnancom.
Ktorý zo štátov EÚ by mal byť náš vzor?
- Povedať, že ktorý je to štát, je veľmi ťažké. Mzda by mala rásť a rast by mal byť trvalo udržateľný. Nemôžeme povedať, len nech to narastie ako vo Švajčiarsku, kde je minimálna mzda okolo 2 100 eur v hrubom . To by bol ideál. Ale myslím si, že by sme mali mať ambíciu rásť najrýchlejšie v rámci krajín, s ktorými sme sa transformovali, teda krajín V4.
