Dlhodobo podnikáte v šoubiznise. Točíte zarobené peniaze v ďalších projektoch alebo ich investujete inak, hoci doba je dnes z tejto stránky veľmi zložitá?
Doba je určite komplikovanejšia, než bola pred vojnou alebo pred covidom. Stále však investujeme do filmov alebo tvorby nových ideí, často takých, ktoré sa vôbec netýkajú televízie. Vyvíjame svoje vlastné formáty, vymýšľame seriály a filmy. Väčšina peňazí ide určite týmto smerom. Časť si nechávam, pretože potrebujem aj žiť, ale veľkú časť investujem do projektov.
Aká je návratnosť?
Je to vždy riskantný a ťažký biznis. Nikdy neviete, ako divák projekty prijme. V hlave si síce vykonštruujete, že toto by asi mohlo fungovať, toto by ma bavilo, keby som videl na televíznej obrazovke... Nie je tam však znamienko rovnosti. Či bude divák šťastný, nikdy neviete úplne presne odhadnúť. Robíme teda pokusy a ja som v tom laboratóriu veľmi rád.
Napriek tomu, že roky fungujete v televízii, tak ju vraj nepozeráte...
Toto nie je celkom pravda. Nepozerám len programy, v ktorých účinkujem, a to je rozdiel. Potrebujem, samozrejme, profesijne vedieť, čo sa deje, preto pozerám všelijaké kanály, maďarské, české, španielske aj americké. Zaujímajú ma nové trendy, to je nutnosť a nerobím to pod nátlakom, celkom ma to baví. Keď ide nejaká relácia, kde vystupujem, tak sa na seba nedokážem pozerať.
Prečo?
Neviem, je to pre mňa minulosť. Mám rád chvíľu prítomného momentu, ktorý keď na scéne zažijem a mám z neho nejaký pocit, nepotrebujem znovu oživovať. Som jednobunkovec, ktorý zabudne na veci, čo urobil. Veľa tých šancí, aby som sa zasmial sám na sebe, teda nemám.
Kto vás dokáže rozosmiať?
Určite Adela, to je človek, ktorý ma vždy dokáže rozosmiať. Tiež Ďuro Kemka a Miško Kubovčík, ktorý má v hlave taký poriadok a dokáže si to v nej tak prekombinovať, že to je niečo absurdné. Paradoxne nie som fanúšikom komédií, ale mám rád také skečové veci.
