"Väčšinou boli (inštitúcie) založené po druhej svetovej vojne, keď mnohé africké štáty ešte stále ovládali koloniálne mocnosti a neboli prítomné ani za (rokovacím) stolom," uviedol Guterres novinárom v posledný deň summitu BRICS v Juhoafrickej republike (JAR).
"Toto platí predovšetkým pre Bezpečnostnú radu OSN a brettonwoodske inštitúcie," dodal Guterres a myslel tým Svetovú banku a Medzinárodný menový fond (MMF). Guterres vyhlásil, že bude obhajovať reformu na základe Charty OSN a medzinárodného práva.
Skupina BRICS otvorila v utorok v Johannesburgu summit, ktorý sa zameriaval na rozšírenie tejto aliancie a na zvýšenie obchodu v lokálnych menách.
V súčasnosti tvorí túto alianciu rozvíjajúcich sa ekonomík Brazília, Rusko, India, Čína a JAR. Teraz si dali cieľ stať sa zoskupením "BRICS plus" a prijať množstvo nových členov. Vo štvrtok, v posledný deň summitu, pozvali do svojich radov šesť nových krajín. Ide o Argentínu, Egypt, Etiópiu, Irán, Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty (SAE).
Šestica nových členov by sa mala k zoskupeniu BRICS pridať 1. januára 2024, oznámil prezident JAR Cyril Ramaphosa, ktorého krajina aktuálne bloku predsedá.
Prijatých má byť mnoho ďalších krajín. Záujem o členstvo v BRICS vyjadrilo okolo 40 štátov, 23 z nich konkrétny. Medzi nimi sú Alžírsko, Kuvajt, Bangladéš, Venezuela a Thajsko, píše agentúra DPA.
Cieľom zoskupenia je vyvažovať geopolitickú a ekonomickú dominantnosť Západu. Krajiny chcú tiež znížiť svoju závislosť od amerického dolára ako globálnej rezervnej meny.
Krajiny BRICS uvádzajú, že zatiaľ spoločne tvoria 42 percent svetovej populácie, 30 percent územia sveta a 24 percent výkonu svetovej ekonomiky.
