Vtedy sme si speváčku uctili rozhovorom s jej priateľom, kolegom a dlhoročným kapelníkom Karlom Vágnerom (81). Teraz, na prvé výročie jej odchodu, sme si Hanku pripomenuli v rozhovore s jej speváckym parťákom, čerstvým osemdesiatnikom Petrom Rezkom.
Ako si spomínate na stretnutie s Hankou a aké boli vaše spoločné spevácke začiatky?
Obaja sme už spievali, vedeli sme o sebe a stretávali sme sa aj v spoločných programoch. Ale bolo to vždy také rýchle - letmé pozdravy, aj keď sme sa vnímali skôr, ako sme začali spolupracovať. Raz som sedel v bare v boteli na Vltave s gitaristom Petry Černockej a o pár stolov ďalej sedela Hanka. Prisadli sme si k sebe, dali si kávu a rozprávali sme sa. Tam sme sa osobnejšie spoznali. Ja som bol vtedy na záskoku ako gitarista v kapele Karla Vágnera, ktorý v tom čase sprevádzal Evu Pilarovú a Jaromíra Mayera. Po koncerte sme sedeli v nejakom hoteli, hrali na gitarách a pospevovali si. Karel Vágner medzi rečou skonštatoval, že dobre spievam a keď bude potrebovať speváka, že sa ozve. Po roku a pol som šiel pešo po ulici, vtom pri mne zastalo auto. Vodič stiahol okienko na dverách auta, bol to Karel. Dal mi ponuku, aby som šiel k nemu spievať. Bolo to v októbri 1975 a tam sa datuje začiatok mojej spolupráce s Hankou.
Počas toho roku a pol ste si niekedy aj povedali, že či na vás Vágner nezabudol, keď sa neozýva?
Nie, vôbec mi to nenapadlo. Mal som v zásade dosť práce a viete, také reči po koncerte pri vínku človek ani neberie vážne. S Hankou sme potom spolu robili šesť rokov, až do polovice roka 1981. Osem rokov som potom jazdil so svojou kapelou Centrum. Od roku 1990 som na desať rokov prestal koncertovať, venoval som sa tvorbe scénickej hudby, producentskej práci a práci v štúdiu.
Až prišiel rok 2000...
Hanka mi znovu ponúkla spoluprácu, takže sme prekoncertovali ďalších spoločných 20 rokov, čiže dohromady vyše štvrťstoročia.
Nie je tajomstvom, že Hanka bola celoživotne v opatere lekárov, zažili ste aj vy s ňou zdravotné eskapády?
Áno, vedeli sme, kedy potrebuje transfúziu a v jednom čase sa mi dokonca zdalo, akoby to celé ustúpilo a bola dlhý čas v pohode. Samozrejme, nikdy som si nedovolil pýtať sa na podrobnosti jej zdravotného stavu. Problémy nastali v posledných rokoch, čo je pochopiteľné, že s príchodom vyššieho veku sa objavia zdravotné problémy. Karel aj celá kapela sa správali k nej veľmi ohľaduplne a ona im to oplácala pohodou. Spolupráca s ňou bola taká dlhá, že rok od jej smrti je ešte veľmi krátka doba, aby človek vstrebal informáciu, že už tu nie je. Moja hlava to stále neberie, ale, bohužiaľ, je pravda, že Hanka tu už rok nie je.
