Aká bola cesta domov z Českých Budějovíc? Aj vám prebleslo hlavou, že Duhovú vílu už nikdy na javisku s Hankou spievať nebudete?
Napadlo mi, že sa ukončila jedna veľká etapa. Aj keď mala Hanka svoje samostatné koncerty a ja tiež, ale tá spolupráca fungovala. V roku 2000, keď ma prizvala k spolupráci, sme jazdili s kapelou Miloša Nopa, a to deväť rokov. Potom sme s Hankou odišli ku kapele Boom Band!, ale tá pôvodná bola moja kmeňová kapela a sólovo som sa k nim vrátil. Cítil som ako krivdu, že sme s Hankou odišli, som s tými chlapcami šťastný. Niekedy si myslím, že ani nie som taký dobrý, aby ma mohli sprevádzať takíto skvelí muzikanti.
Vráťme sa trochu späť a k vám - v decembri 2022 ste oslávili osemdesiatku. Ako ste ju oslávili?
Úprimne? Nijako zvláštne, vôbec nie verejne, aj keď je pravda, že som urobil niekoľko rozhovorov. Predsa len si na mňa niektorí novinári spomenuli (úsmev). Musím však povedať, že som narodeniny oslávil krásne s rodinou a blízkymi priateľmi.
Osemdesiatka a vy v skvelej kondícii, hlas máte stále ako zvon, to by si zaslúžilo koncert v pražskej Lucerne...
Nie, nie. V septembri 2022 som hral veľký koncert na vinobraní a pokrstil som tam svoje nové CD, ktoré som si daroval k osemdesiatke, takže predčasne som oslávil aj narodeniny. Koncert v Lucerne je veľká produkčná záležitosť, chce to množstvo hostí. Ale oslávil som to niekoľkými koncertmi a divákom som pripomenul, že toto je mejdan k mojej osemdesiatke.
Ako ste prijali do života osmičku?
S tým sa musíme zmieriť všetci a mám na to takú vetu: „Všichni stojí v mý frontě.“ Na každého príde a každé ráno sa zobudiť a mať pocit, že som relatívne zdravý, to je úžasné. Vrátil som sa k svojej kapele, hudobníci sa cítia skvele, ja rovnako, športujem, hrám golf, aj preto má osmička príliš nepoznamenala.
