Hoci s Vašom Patejdlom († 68) a Jožom Rážom (68) patria k spoluzakladateľom skupiny, ich stretnutia po odchode Vaša do Prahy a Zdena do Austrálie boli skôr sporadické. Správa o smrti kamaráta z čias rannej mladosti ním hlboko otriasla, napriek tomu našiel silu na rozhovor pre Nový Čas Nedeľa.
Kto vám oznámil, že Vašo zomrel a aká bola vaša prvá reakcia na túto správu?
Povedala mi to moja manželka. Dozvedela sa to z článku na internete. A potom mi volal brat. O tom, aký to bol a stále je šok, ani nemusím asi hovoriť.
Vedeli ste, že je chorý?
Kedysi absolvoval dve operácie srdca, o tom som vedel, teraz som samozrejme nemal ani tušenie, že sa niečo deje. Preto, ak pre môjho brata Jána to až taký šok nebol, keďže s ním večer pred jeho odchodom telefonoval, ja som bol a stále som z toho otrasený.
Kedy ste sa s ním naposledy stretli a spomeniete si, o čom ste sa rozprávali?
Bolo to na koncerte pri príležitosti 70. narodenín môjho brata Jána v Inchebe v máji minulého roka. Oslava to bola brutálna a s Vašom som toho veľa nenahovoril, lebo sme čo-to popili. Bolo to pochopiteľné - pandémia, oslava sa konala s ročným oneskorením kvôli covidu, takže dôvodov na oslavu bolo viac.
Ste spoluzakladateľom Elánu, aká bola vaša cesta do tejto skupiny?
V roku 1968 mal Vašo už prvú kapelu, v ktorej s ním hrali Jožo Ráž na base, Ďuro Farkaš na gitare a na klavíri hral Juraj Fábry. Stalo sa však, že bubeník im emigroval, a tak hľadali nového. Ďuro Farkaš a Juro Fábry ma poznali a vedeli, že hrám na harmonike, tak navrhli mňa, aby som to skúsil s bicími. Chalanom sa to páčilo a začal som s nimi skúšať. Po čase usilovného cvičenia sme dostali ponuku na vystupovanie a zistili sme, že nemáme názov. Známy, ktorý nás evidoval a pozoroval, navrhol, aby sme sa volali Elán, lebo sme veselí a plní odhodlania a elánu. Tak sa stalo.
