Chodili ste na diskotéky pozerať, čo sa hrá?
Na diskotéky sme nemali čas chodiť, lebo v piatok a v sobotu sme vždy hrali. V našom repertoári boli svetové hity, ale už sme pomaly zamiešavali do vystúpení aj vlastné skladby. Raz sme hrali v takom podniku U Troch zajacov a majiteľ na nás naraz vyskočil, že potrebuje ľudovky, aby sa hostia bavili. Tak som vytiahol harmoniku, Vašo hral na klavíri, Jano na gitare a zahrali sme niekoľko ľudoviek (smiech). Inak ako mladí sme nemohli ani hrávať v podnikoch a kým sme nemali osemnásť, chodila s nami moja mama, ktorá bola dozor. Som rodičom vďačný, že nás všemožne v hudbe podporovali.
Kedy ste si uvedomili, že ste naozaj kapela, ktorá má potenciál stať sa slávnou?
Keď sme sa v roku 1979 zúčastnili na Bratislavskej lýre s Vašovou skladbou Bláznivé hry s textom Pavla Jursu.
Dokázali ste sa v kapele aj pohádať?
Na zbytočné hádky nebol čas. Potrebovali sme cvičiť, hrať, študovať, ale nemali sme ani dôvod sa hádať.
