Spolu so Slovákmi bojovali v SNP aj príslušníci tridsiatich národov a národností z Európy, ale aj z Austrálie. Vďaka SNP sa Slovensko zaradilo medzi spojencov bojujúcich proti Hitlerovi. V utorok 29. augusta si pripomíname 79 rokov od vypuknutia SNP.
Pred Vianocami roku 1943 vznikla ilegálna Slovenská národná rada (SNR), ktorá schválila svoj program známy ako Vianočná dohoda. Jeho kľúčovým bodom bol aktívny zápas proti nemeckému diktátu i proti slovenskej vládnej reprezentácii na čele s prezidentom Jozefom Tisom, ktorá s nacistami kolaborovala.
Plán ozbrojeného povstania pripravovala od mája 1944 skupina dôstojníkov slovenskej armády pod vedením podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana z Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici. Takisto sa formovali partizánske skupiny z protivníkov Tisovho režimu, bývalých slovenských vojakov či sovietskych vojakov, ktorí ušli z nemeckého zajatia. Armáda 10. augusta 1944 nasadila jednotky v Nízkych Tatrách a Veľkej Fatre. Následne vláda 11. augusta vyhlásila stanné právo.
Podľa pôvodných predstáv malo Povstanie vypuknúť v čase, keď sa k východným hraniciam Slovenska budú približovať postupujúce sovietske jednotky. V reakcii na narastajúcu aktivitu partizánov však na Slovensko vstúpili 29. augusta nemecké okupačné vojská. Ich preniknutie na Slovensko v rozhlasovom prejave oznámil minister obrany, generál Ferdinand Čatloš. Po 15. hodine vojenské ústredie vydalo rozkaz na najprísnejšiu bojovú pohotovosť vojenských posádok.
