Nemcov sme porazili s veľkými stratami
Anna Bergerová (94), Bratislava, účastníčka povstania
Dnes žije táto udatná žena v Bratislave, pred 79 rokmi však priamo bojovala na fronte. Dodnes má z toho, čo prežila, husiu kožu. Príbeh, ktorý sa jej ešte stále zvykne snívať, sa odohral na východe Slovenska, keď bola súčasťou partizánskeho zväzku Čapajev.
„Začalo sa to 20. novembra 1944. Nemci chceli, aby sme z územia zmizli. My sme sa však rozhodli pretrhnúť ich front medzi Haburou a Borovom. Neboli sme ešte poriadne pripravení, keď zaútočili a vypálili dedinu Tokajík a začali vraždiť. Nasledovali ďalšie dediny. Bolo vtedy strašné počasie, zima, všetko zamrznuté. Nesmeli sme zapáliť oheň, koňom sme pozabaľovali nohy, aby ich nebolo počuť. Cez zamrznuté a zamínované pole nás išlo1 500 a 24. novembra sme nemecký front nad ránom pretrhli, avšak s veľkou stratou. Iba tisícka prežila, päťsto ľudí padlo vrátane nášho náčelníka. My sme sa potom vybrali aj s mamou domov do Habury, že si nájdeme kravy, budeme mať mlieko, zabijeme kačku. Prišli sme do našej dediny a tá bola úplne zničená. Zostali len kostol a notársky úrad. Rusi nám nakrájali aspoň malé kúsky čierneho chlebíka, ktorý bol vtedy po tých krutých štyroch dňoch najlepším na svete.“
