Tradičná oficiálna pietna spomienka s kladením vencov bola uzavretá pre verejnosť už 4. rok po sebe. Hoci už nezúri pandémia covidu, tento rok to bolo z iných dôvodov. „Oslavy sme chceli odbremeniť od politiky, aby to bolo o spomienke na povstalcov. Bolo by to neúctivé k tým, ktorí ešte žijú, i k tým, ktorí v boji padli, aby sa oslavy premenili na predvolebný míting,“ ozrejmil riaditeľ Múzea SNP Marian Uhrin. Vedenie múzea nepozvalo na utorkové oslavy ľudí zo Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Podľa ich slov preto, že sa spájajú so stranou, ktorá býva označovaná ako extrémistická.
Rôznorodé reakcie
Pamiatku si tak v komornej atmosfére užili len politické špičky. Prezidentka Zuzana Čaputová uviedla, že bez SNP by sme podľa nej neboli tým, čím dnes sme - štátom s protifašistickou a demokratickou tradíciou. Nový Čas jej položil otázku, či považuje za správne, že pietna spomienka sa uskutočnila bez prejavov a verejnosti.
„V minulosti účasť politických reprezentantov a ich prejavy boli sprevádzané síce malou, ale hlučnou skupinkou. Takto je zabezpečená dôstojnosť celého aktu a ceremónie,“ uviedla prezidentka, ktorú doplnil premiér Ľudovít Ódor: „Udialo sa tak zrejme z bezpečnostných dôvodov.“
Do Banskej Bystrice na celoštátne oslavy prišli aj traja priami účastníci Povstania a nie všetci boli s takouto formou osláv uzrozumení. „Je to síce dôstojne a pekne pripravené, ale ja by som vpustila do areálu na oficiálny program verejnosť, tak, ako sa schádza na pútnických miestach v Levoči či v Šaštíne. Takýchto ľudí s rôznymi zástavami by som nebila palicami, ale jazykom by som ich bila,“ uviedla Anna Bergerová (94), ktorá bola súčasťou partizánskeho oddielu Čapajev.
