Starostovia, primátori alebo župani sú už v súčasnosti vítanými posilami strán v parlamente, no už teraz je jasné, že ani v prípade zvolenia niektorí z nich do poslaneckých lavíc nenastúpia. Kto ich má vo svojich radoch najviac a dá sa zvládať sedieť na dvoch stoličkách?
Do volieb ostáva len mesiac a voličov môžu na odovzdanie svojho hlasu motivovať aj známe tváre z regiónov. Pri pohľade na jednotlivé kandidátky
vidieť, že spomedzi relevantných strán má najviac takýchto zástupcov maďarská Aliancia. Jej sa podarilo zozbierať dokopy 35 primátorov či starostov. Po nej nasledujú SNS s 25 šéfmi samospráv a Hlas, ktorý ich má dokopy 23. Naopak, Saska, PS a Demokrati majú medzi ponúkanými menami do parlamentu len jednotky regionálnych lídrov.
„Vzhľadom na to, že pred samosprávnymi voľbami prebiehala masívna kampaň, tak títo ľudia majú stále pomerne veľký výtlak. Strany sa spoliehajú na to, že ide o rešpektované osobnosti, ktoré môžu priniesť nemalé hlasy. Myslím si však, že sa nedá plnohodnotne zvládať obe funkcie naraz, aj keď si primátori či župani môžu vplyvom v NR SR zabezpečiť dohľad nad zákonmi, ktoré samosprávy priamo ovplyvňujú,“ objasňuje zámery strán politológ Tomáš Koziak.
Problémy s peniazmi
Viaceré hnutia postavili na väčších kompetenciách pre regióny aj svoj program. „Je to aj v súlade s tým, že práve samosprávy spravili v posledných rokoch veľa práce namiesto štátu, či už pri riešení pandémie COVID-19, alebo po začiatku invázie na Ukrajinu, keď sa postarali o utečencov od našich východných susedov. Namiesto vďaky sa však dočkali toho, že im zobrali stámilióny eur na rodinný balíček a kompenzácie podľa ich slov nestačili na vykrytie týchto strát,“ dodáva Koziak.
