Stretnutie s medveďom
Nebál sa práve stretnutia s medveďom grizlym, ktorý na Aljaške žije? „Bál-nebál, práve kvôli tomu, aby som tieto divoké zvieratá videl, som tam vlastne išiel. Mal som to šťastie asi šesťkrát, okrem nich som videl soby, karibu, dokonca bola pri nás svorka vlkov. Upokojovalo ma najmä to, ako sa k tým zvieratám správajú domáci. Keď sme po prvýkrát videli medveďa, priznám sa, že som trošku spanikáril a nevedel som, čo robiť. Po ceste ďalej som upozorňoval ďalších ľudí, že je tam medvedica s mladými a oni mi so žiadnou hystériou a s pokojom v hlase poďakovali. Rešpektujú prírodu a hovoria, že my sme prišli do nej, nie ona k nám.“ Grizlyho videl len z diaľky, väčší strach mal práve zo spomínanej medvedice s dvoma mláďatami. „Zo začiatku som stále chodil s prstom na spreji proti medveďom a s rolničkou, no postupne má človek pocit, že už nemusí, a to sa mi trošku vypomstilo. Večer som sa išiel osviežiť do ľadovcového jazera a myslel som si, že som stretol turistov s malými psami. Boli to však medvieďatá s medvedicou, ktorá bola asi päť metrov odo mňa, no našťastie si ma nevšimla. Dal som sa na ústup a tak, chvalabohu, k ničomu nedošlo. Pri stretnutí s ďalšími som už vedel, ako sa mám zachovať, čiže chladná hlava, žiadna panika, stres alebo útek. Keď sa dalo, vždy sme sa im vyhli a uvoľnili cestu.“
Ryžoval zlato
Okrem turistiky a kúpania sa v ľadovcových jazerách si splnil aj ďalší sen a ryžoval zlato. „Boli sme v zlatých baniach, kde som si ryžovanie vyskúšal a dokonca sa mi pošťastilo. Za poplatok vám dajú prístup k zlatokopeckej hline, ktorá obsahuje zlato, a tak môžete vo vode ryžovať. Bolo to skvelé.“ Čo bolo preňho najsilnejším zážitkom? „Asi konfrontácia s ľadovcami, ktoré sa topia a človek to vidí na vlastné oči. Stále si hovoríme, že sa topia, ale až tam si uvedomíte, akým extrémnym tempom miznú. Každú sekundu sa roztápa niečo, čo tu bolo tisíce rokov,“ hovorí smutne herec, ktorý chváli domácich. „Je jedno, či majú luxusné auto, alebo starý šrot, montérky či oblek. V októbri príde zima a príroda je ku všetkým rovnako spravodlivá, a tak sa k sebe správajú veľmi pekne a sú si nápomocní. Aj tempo ich života je iné a nikto sa nikam neponáhľa. Ich vzťah k prírode je úžasný, napríklad na zem nevyhodia ani ohryzok z jablka, pretože podľa nich tam nemá čo robiť a naruší celý ekosystém. Ak by ho našiel medveď, išiel by ho na turistický chodník hľadať aj druhýkrát. Chovajú sa proste veľmi zodpovedne.“ Aljaška je známa aj rybolovom, a tak Juraj ochutnal aj pravého lososa. „Bol čerstvo vylovený, mal úplne inú, sýtočervenú farbu a kvalita toho mäsa sa slovami nedá opísať. Jedli sme aj obrovské snehové kraby a pili whisky s odrezaným ľudským prstom,“ spomína s úsmevom Juraj, ktorého Aljaška nadchla. „Bolo to dobrodružné, poučné a hlavne tým, že ste tri týždne na miestach sám a bez signálu, pôsobí to na dušu veľmi obohacujúco.“
