Ústavu Slovenskej republiky, najvyšší zákon suverénneho nezávislého štátu, prijali 1. septembra 1992 na 5. schôdzi Slovenskej národnej rady (SNR). Za dokument hlasovalo 114 vtedajších poslancov. Ústavu na Bratislavskom hrade podpísali 3. septembra 1992 vtedajší predsedovia SNR a vlády Ivan Gašparovič a Vladimír Mečiar.
Ústavu tvorí súhrn základných právnych noriem o spoločenskom zriadení, politickej organizácii a postavení občanov, ktorý zaväzuje všetky orgány a občanov štátu. Väčšia časť ústavy vstúpila do platnosti 1. januára 1993, teda v deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Samostatný štát vznikol po rozdelení česko-slovenskej federácie.
Z právneho hľadiska je slovenskú ústavu podľa odborníkov možné charakterizovať ako rigidnú, pretože na jej prijatie či zmenu je nutný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov parlamentu. Takisto ide o ústavu písanú, ktorá zakladá demokratický a unitaristický charakter štátu. Dokument sa skladá z preambuly a deviatich hláv, ktoré sa venujú rôznym oblastiam fungovania krajiny. Originál Ústavy SR je uschovaný v trezore v budove parlamentu.
