Pamätáte si ešte na to, kedy a ako ste objavili Queen?
Úplne presne. 25. novembra 1991 ráno okolo ôsmej. Mal som päť rokov a sedeli sme pri raňajkách, keď sa z rádia ozvala správa, že zomrel Freddie Mercury. Samozrejme, že som nevedel, kto to bol, ale ocina to zaskočilo. Bola to hudba jeho generácie. V ten týždeň začali dávať v televízii klipy a ja som ich pozeral. Páčili sa mi, lebo boli zaujímavé. Ešte som starkej hovoril, koľko je tých Freddiov Mercuryov, jeden má dlhé vlasy, druhý krátke a je fúzatý. Netrvalo dlho a začal som si jeho pesničky foneticky pospevovať.
A z Queen sa stala vaša najobľúbenejšia skupina...
Urobil som si gitaru z tatranského profilu, skákal som po posteli a spieval. Už ako päťročný som chodil na hodiny akordeónu, ale to nie je práve nástroj spojený s populárnou hudbou. Rodičia ma neskôr prihlásili na gitaru. Keďže som už hodiny hrania na jednom nástroji navštevoval a brat sa neučil hrať ani na jednom, chodil som tam s plačom. Mamina mi však povedala: „Uvidíš, možno raz budeš rád, že sme ťa prihlásili aj na gitaru!“ Po pár týždňoch učenia a hrania známych piesní som pochopil, že ma gitara naozaj baví a tento nástroj je vyslovene ušitý na populárnu hudbu. No a Brian May s jeho jedinečnou gitarou a so štýlom hry bol pre mňa vzorom. Samozrejme, že som sa hneď snažil hrať s mincou ako on, aby som dosiahol ten krásny „kvínovsky“ cinkavý tón.
Kedy sa detská zábava zmenila na niečo vážnejšie?
Prvú kapelu som mal už na gymnáziu. Hral som na gitare a spieval. Hrávali sme všeličo, v kapele sa vystriedali viacerí chalani. Postupne sa partia ustálila a vyprofilovali sme sa tak, že sme hrali iba Queen.
Zmaturovali ste na cirkevnom gymnáziu. Kam viedli vaše kroky?
Medzitým život išiel ďalej a vyštudoval som na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského fyzioterapiu. Lenže so spevom a s kapelou som to myslel vážne a chcel som mať aj hudobné vzdelanie. Rozhodol som sa pre mimoriadne štúdium spevu na bratislavskom konzervatóriu.
