Konzultácie potrebujeme priemerne 11-krát ročne na obyvateľa. Napríklad vo Švédsku to bolo len 2,3-krát, v Grécku 2,7-krát a u našich susedov v Česku 7,8-krát. Nový Čas sa s odborníkmi pozrel na to, prečo vidíme také obrovské rozdiely. Eurostat skúmal priemerný počet lekárskych konzultácií pripadajúcich na jedného obyvateľa v období rokov 2018 až 2021 v členských štátoch EÚ.
Zatiaľ čo Slovensko svieti na čele tohto rebríčka s číslom 11, tak na opačnom konci je Švédsko, Grécko či Portugalsko, kde dosahujú maximálne 4 potrebné konzultácie s doktorom ročne. Ako to vysvetľuje ministerstvo zdravotníctva? „Priemerný počet lekárskych konzultácií uvedený za jednotlivé štáty je vypočítaný na základe odlišných vstupných údajov pri jednotlivých štátoch. Môže zahŕňať aj konzultácie cez telefón, ako to je v prípade Slovenska, Holandska a Lichtenštajnska, alebo iba lekárske ošetrenia/liečbu v súlade s predpismi úhrady, ako v prípade Nemecka, prípadne iba návštevy lekárov, ktorí majú uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami atď.,“ uvádza rezort pod vedením Michala Palkoviča.
Pomáhajú si aj údajmi z NCZI, že počet návštev dosahoval spolu v roku 2021 viac ako 66 miliónov, čo je nižší počet ako v roku 2019, avšak viac ako v roku 2020, keď pokles počtu návštev súvisel s pandémiou COVID-19. „Po prechodnom poklese ambulantných návštev v roku 2020 (11,1 návštevy na 1 obyvateľa) sa ich počet v roku 2021 vrátil na úroveň viac ako 12 návštev na obyvateľa (12,2), čím sa priblížil hodnotám spred roka 2020. Nárast počtu návštev v ambulanciách bol spôsobený aj vykonávaním očkovania proti ochoreniu COVID-19,“ objasňujú z rezortu.
Najvyššiu návštevnosť dlhodobo zaznamenávajú ambulancie všeobecných lekárov. „V ambulanciách s odborným zameraním všeobecné lekárstvo spadalo na jednu osobu vo veku 18 a viac rokov 4,4 návštevy za rok. Deti a mladiství navštívili ambulanciu všeobecnej starostlivosti o deti a dorast približne 5,0-krát ročne po prepočte na jedného obyvateľa vo veku 0 - 17 rokov,“ uzavreli z ministerstva.
