Pamätáte si ešte na to, kedy a ako ste objavili Queen?
Úplne presne. 25. novembra 1991 ráno okolo ôsmej. Mal som päť rokov a sedeli sme pri raňajkách, keď sa z rádia ozvala správa, že zomrel Freddie Mercury. Samozrejme, že som nevedel, kto to bol, ale ocina to zaskočilo. Bola to hudba jeho generácie. V ten týždeň začali dávať v televízii klipy a ja som ich pozeral. Páčili sa mi, lebo boli zaujímavé. Ešte som starkej hovoril, koľko je tých Freddiov Mercuryov, jeden má dlhé vlasy, druhý krátke a je fúzatý. Netrvalo dlho a začal som si jeho pesničky foneticky pospevovať.
A z Queen sa stala vaša najobľúbenejšia skupina...
Urobil som si gitaru z tatranského profilu, skákal som po posteli a spieval. Už ako päťročný som chodil na hodiny akordeónu, ale to nie je práve nástroj spojený s populárnou hudbou. Rodičia ma neskôr prihlásili na gitaru. Keďže som už hodiny hrania na jednom nástroji navštevoval a brat sa neučil hrať ani na jednom, chodil som tam s plačom. Mamina mi však povedala: „Uvidíš, možno raz budeš rád, že sme ťa prihlásili aj na gitaru!“ Po pár týždňoch učenia a hrania známych piesní som pochopil, že ma gitara naozaj baví a tento nástroj je vyslovene ušitý na populárnu hudbu. No a Brian May s jeho jedinečnou gitarou a so štýlom hry bol pre mňa vzorom. Samozrejme, že som sa hneď snažil hrať s mincou ako on, aby som dosiahol ten krásny „kvínovsky“ cinkavý tón.
Kedy sa detská zábava zmenila na niečo vážnejšie?
Prvú kapelu som mal už na gymnáziu. Hral som na gitare a spieval. Hrávali sme všeličo, v kapele sa vystriedali viacerí chalani. Postupne sa partia ustálila a vyprofilovali sme sa tak, že sme hrali iba Queen.
Zmaturovali ste na cirkevnom gymnáziu. Kam viedli vaše kroky?
Medzitým život išiel ďalej a vyštudoval som na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského fyzioterapiu. Lenže so spevom a s kapelou som to myslel vážne a chcel som mať aj hudobné vzdelanie. Rozhodol som sa pre mimoriadne štúdium spevu na bratislavskom konzervatóriu.
Po vysokej škole ste sa venovali fyzioterapii, ale ani spev nešiel bokom.
Po vysokoškolskom štúdiu som išiel pracovať do nemocnice na Kramároch a cez víkendy sme s kapelou ďalej koncertovali. Prišiel však deň, keď som si uvedomil, že oboje už nestíham. Žil som v Bratislave, mal som mladú rodinku a s manželkou sme sa chceli usadiť v Žiline. Jedného dňa sme sa rozhodli, že tak aj urobíme, a ešte počas materskej sme sa presťahovali.
Čím je Queenshow iná, než ostatné revivalové kapely? Ako berie Juraj názory neprajníkov? Existuje sen, ktorý by si ešte rád splnil?
Viac sa dočítate v Novom Čase Nedeľa!