Zaujímavý obraz o tomto svete získavame aj vďaka unikátnej hrobke, ako nám prezradila riaditeľka Podtatranského múzea Magdaléna Bekessová. Jedinečná expozícia, ktorú pripravilo múzeum v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV v Nitre a Centrom pre baltskú a škandinávsku archeológiu v Schleswigu v Nemecku a ďalšími, nám postupne ukazuje spôsob života a prostredie, v ktorom žilo mladé knieža aj so svojím kmeňom.
Prekvapivo moderná
Hoci panovník zrejme zomrel nečakane a predčasne vo veku zhruba dvadsať rokov, bola jeho hrobka do detailov prepracovaná a remeselníci mali dostatok času na jej vybudovanie, ako ukazuje kvalita ich práce a remeselná zručnosť. Keď bola hrobka objavená, mohli odborníci len odhadovať jej približný vek. Presné čísla priniesla až analýza brvna hrobovej komory. Drevo bolo zoťaté približne okolo roku 380 nášho letopočtu. Bolo jasné, že pod Tatrami máme unikát. „Nikto v Európe dovtedy neskúmal v úplnosti zachovanú drevenú hrobku starú 1 600 rokov,“ vysvetľuje odborníčka, archeologička Tereza Štolcová, ktorá sa zúčastnila aj na vykopávkach.
Tony bahna
V expozícii sledujeme, v akých náročných podmienkach museli archeológovia pracovať, veď hrobka bola kompletne zatopená a zaliata bahnom. To bolo treba kúsok po kúsku odstraňovať tak, aby sa nestratil ani najmenší z nálezov, napríklad jantárový korálik či zvyšky textílií.
Avšak okolnosti, ktoré komplikovali vykopávky, boli zároveň aj veľkým darom. V špecifickom prostredí s vysokou vlhkosťou a so značnou agresivitou kyslej mokrej pôdy sa zachovalo vo vynikajúcom stave drevo, ale aj iné vzácne organické materiály, ktoré sa inak rýchlo rozkladajú, napríklad koža či vlnené látky.
