Čo nám to prezradilo o Slovensku?
Významnou výpoveďou nálezu sú zistenia úzkej prepojenosti severoslovenského priestoru s antickým Stredomorím. Potvrdzuje to nielen prítomnosť rímskych výrobkov vo výbave zomrelého, ale prekvapivo aj stavba hrobu, napodobňujúca v dreve antické mramorové náhrobky či použitá technika jej izolácie podľa antického vzoru. Podľa stravovacích zvyklostí, zistených pri výskume izotopov uhlíka a dusíka z telesných pozostatkov, sa mladý muž musel istý čas pohybovať na území Rímskej ríše. Možno bol súčasťou spojeneckých vojenských oddielov alebo rukojemníkom pri cisárskom dvore ako záruka vernosti svojho kmeňa.
Čo je považované za najvzácnejší objavený kúsok?
Popri samotnej drevenej architektúre vyvolávajú mimoriadnu pozornosť medzinárodnej odbornej verejnosti napríklad nábytok, bohato zdobené lôžko, na ktorom bol zomrelý uložený, či stôl, ktorého okrúhla doska s priemerom 86 cm bola vyhotovená z jediného kusa javorového dreva. Unikátna je aj drevená doska spoločenskej hry, na ktorej sa hralo sklenými kameňmi. Jedinečným objavom sú pohrebné nosidlá, máry, ktoré boli po smútočnom obrade uložené do hrobu.
Kto bol knieža z Popradu?
Bol to nepochybne príslušník vyššej vrstvy spoločnosti, ktorá žila po dobu niekoľkých generácií po oboch stranách západokarpatského hrebeňa vrátane Popradskej kotliny pod Vysokými Tatrami. Tu sa narodil či vyrástol. Potvrdili nám to analýzy izotopov stroncia získané zo zubnej skloviny. Jeho rod podľa všetkého patril k časti germánskeho kmeňa, ktorý sa z pôvodných sídel v Povislí spolu s inými národmi postupne presúval ďalej na juh. Bolo to obdobie sťahovania národov.
Podľa zistení antropológov to bol mladý, dvadsaťročný muž, dobre stavaný, vysoký 177 cm. Príčinu jeho smrti nepoznáme. Podľa zistení dánskych odborníkov však trpel hepatitídou B, čo mohlo prispieť k jeho predčasnému skonu. Identifikácia vírusového ochorenia po viac ako 1 600 rokoch patrí k významným objavom, ktorý bol zverejnený v prestížnom vedeckom časopise globálneho dosahu Nature.
