Mnohí obyvatelia Beslanu a bývalí rukojemníci vinia za smrť obetí nielen teroristov, ale aj úrady, ktoré napr. počas rukojemníckej drámy tvrdili, že počet rukojemníkov je nižší, ako v skutočnosti, a presviedčali verejnosť, že únoscovia, ktorí obsadili školu, si nekladú žiadne požiadavky - v skutočnosti však žiadali stiahnutie ruských jednotiek z Čečenska.
RFE/RL podotklo, že beslanská tragédia mala aj zásadné politické dôsledky: na osem rokov boli v Rusku zrušené priame voľby gubernátorov, zmenili sa pravidlá volieb do Dumy a zákonodarstvo sa vo všeobecnosti sprísnilo.
V roku 2017 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) nariadil Rusku zaplatiť príbuzným obetí z Beslanu približne tri milióny eur. ESĽP rozhodol, že ruské orgány nesplnili svoju povinnosť zabrániť možnému ohrozeniu ľudského života a nenaplánovali oslobodzovaciu operáciu tak, aby minimalizovali ohrozenie životov rukojemníkov.
