Rusko odstúpilo od tzv. obilnej dohody v júli - rok po tom, čo ju sprostredkovali OSN a Turecko. Moskva sa vtedy sťažovala, že vývoz jej potravín a hnojív naráža na prekážky a že do krajín, ktoré sú v potravinovej núdzi, neputuje dostatok ukrajinského obilia. Erdogan, ktorý predtým zohral významnú úlohu pri presviedčaní Putina, aby dohodu dodržal, a OSN sa teraz opäť snažia Putina presvedčiť, aby sa k obilnej dohode vrátil. Cieľom dohody bolo dostať obilie z Ukrajiny na svetové trhy cez Čierne more a zmierniť globálnu potravinovú krízu, ktorú podľa OSN zhoršila ruská invázia na Ukrajinu vo februári minulého roka.
Rusko a Ukrajina patria ku kľúčovým svetovým poľnohospodárskym producentom a sú medzi hlavnými hráčmi na trhoch s pšenicou, jačmeňom, kukuricou, repkou, repkovým olejom, slnečnicovými semenami a slnečnicovým olejom. Podľa Reuters Putin povedal, že Rusko by sa mohlo vrátiť k dohode o obilí, ak Západ splní samostatné memorandum dohodnuté s Organizáciou Spojených národov o uľahčení ruského vývozu potravín a hnojív. Ruský vývoz potravín a hnojív síce nepodlieha západným sankciám uvaleným po ruskej invázii na Ukrajinu, ale Moskva tvrdí, že obmedzenia platieb, logistiky a poistenia sťažili ich prepravu.
