Vyplýva to z výsledkov štúdie z univerzity Dartmouth College v americkom štáte New Hampshire. TASR správu prevzala v stredu z agentúry DPA. U ľudoopov a prvých ľudí sa podľa štúdie tieto schopnosti vyvinuli s cieľom spomaliť ich pohyb pri zliezaní zo stromov. Vedci z Dartmouth College štúdiu zverejnili v žurnále Royal Society Open Science. Pri výskume využili športovú analýzu a softvér, aby porovnali videá a fotografie šimpanzov a druhu malých opíc zo západnej Afriky pri lezení vo voľnej prírode.
Tieto zvieratá liezli na stromy podobným spôsobom - s plecami a lakťami zväčša pritiahnutými k telu. Pri zliezaní však šimpanzy vystierali svoje ramená nad hlavy s cieľom udržať hmotnosť svojich tiel. Pridržiavali sa konárov ako ľudia pri zostupovaní z rebríka, píšu experti z Dartmouth College.
Luke Fanin, jeden z autorov štúdie, povedal, že tieto zistenia patria k prvým, ktoré potvrdzujú význam zliezania v evolúcií ľudoopov a prvých ľudí. "Zliezanie predstavovalo takú významnú fyzickú úlohu - vzhľadom na veľkosť ľudoopov a prvých ľudí - že ich morfológia (stavba tela) musela reagovať prostredníctvom prirodzeného výberu z dôvodu rizika pádov," povedal.
Ľudia a ľudoopy majú v porovnaní s opicami väčší rozsah pohybu v ramenných, lakťových kĺboch i v oblasti zápästia. Pohyblivejšie kĺby podľa profesora z katedry antropológie Dartmouth College Nathaniela Dominyho umožňovali ľudoopom lepšie odsunúť telo od stromov a účinnejšie brzdiť pohyb pomocou chodidiel. Spoluautor štúdie profesor Jeremy DeSilva dodal, že ľudoopy si nemohli dovoliť pád, pretože ich to mohlo zabiť alebo vážne zraniť.
Zmeny umožňujúce zliezanie zo stromov ľuďom v súčasnosti umožňujú vykonávať mnohé pohyby. Vedci ako príklad uvádzajú hádzanie predmetov či lopty na americký futbal.
