"Skutočnosť je ale taká, že je to ako hodiť si mincou," uviedla Horwitzová. Vedci pre účely štúdie preskúmali predchádzajúce výskumy zamerané na to, aké podobné či odlišné páry sú, datované až do roku 1903. Táto časť ich práce skúmala 22 rysov v takmer 200 odborných textoch.
Potom skupina nadviazala novou analýzou 133 čŕt u takmer 80.000 párov opačného pohlavia zaradených do projektu britskej Biobanky, čo je online databáza záznamov o zdraví a životnom štýle viac ako pol milióna Britov. Keďže správanie párov rovnakého pohlavia sa môže líšiť, skúmajú vedci tieto vzťahy oddelene.
Vzťahy založené na spoločnom základe môžu vznikať, keď ľudia vyrastajú v rovnakej oblasti, stýkajú sa s úzkou skupinou priateľov alebo si sú tým podobnejší, čím dlhšie spolu trávia čas. "Dokonca aj v situáciách, keď máme pocit, že máme možnosť voľby ohľadom našich vzťahov, môžu v zákulisí prebiehať mechanizmy, ktorých si nie sme plne vedomí," povedala Horowitzová.
Partnerstvo na základe spoločných čŕt môže mať v budúcnosti dôsledky, poznamenali vedci. Ak sa napríklad vyšší ľudia dajú dokopy s inými vyššími ľuďmi a nižší ľudia s inými nižšími ľuďmi, mohli by budúca generácia mať viac jedincov na krajných bodoch výškového rozloženia populácie. To isté platí aj pre sociálne návyky a ďalšie vlastnosti. Niektoré štúdie naznačujú, že ľudia sa čoraz častejšie združujú podľa vzdelania, čo vyvoláva obavy z prehlbovania sociálno-ekonomických rozdielov.
