Tých podľa odborníkov chýba naprieč ubytovacími a stravovacími zariadeniami na Slovensku až viac ako 20-tisíc. AHRS upozorňuje, že problémom už dávno nie sú platy, ale pretrvávajúci nedostatok pracovnej sily v našej krajine. Z tohto dôvodu asociácia žiada o čo najskoršie prijatie systémových zmien.
Negatívne dôsledky pandémie sa v sektore neprejavili len poklesom tržieb, ale aj zamestnanosti. Mnohým ubytovacím zariadeniam a gastro prevádzkam sa v tomto čase ani napriek štátnej podpore nepodarilo udržať si všetkých svojich zamestnancov. Z dôvodu neistoty sa preto mnohí pracovníci hromadne presunuli pracovať do iných odvetví. „V čase vrcholiacej pandémie a zavedených opatrení klesol počet zamestnancov o viac ako 40-tisíc, čo je približne 36 percent všetkých zamestnancov. Časť z nich si našla uplatnenie v potravinárskom priemysle, časť v maloobchode, no sú aj takí, ktorí odišli pracovať do úplne iného odvetvia, ako napríklad automotive,“ vysvetľuje prezident AHRS Marek Harbuľák.
Napriek tomu, že v minulom roku nastalo v sektore výrazné oživenie, väčšina z týchto pracovníkov sa už pracovať späť do reštaurácií a hotelov nevrátila. Nedostatok zamestnancov tak mnohých prevádzkovateľov donútil obmedzovať otváracie hodiny či kapacity svojich prevádzok. Aj po roku a pol od zrušenia posledných protiepidemických opatrení je podľa Harbuľáka situácia stále kritická. „Tesne pred vypuknutím pandémie pracovalo v hotelových a reštauračných zariadeniach takmer 112-tisíc zamestnancov. V prvom štvrťroku tohto roka to pritom bolo len približne 92-tisíc ľudí. Naprieč Slovenskom tak v gastre a hotelierstve chýba minimálne 20-tisíc pracovníkov, ide predovšetkým o kuchárov, čašníkov, recepčné či chyžné,“ upozornil.