Aké ste mali pôrody?
Z prvých dvoch som si niesla traumu, pretože boli veľmi náročné. Mám pocit, že som si zažila zrejme pôrod každého druhu. Prvý bol cisársky s dobrým priebehom, druhý so zlým, pretože som mala následne krvácanie do brucha, čo si všimli až po dvoch dňoch. Operovali ma potom znovu o 5 minút 12. Tretí, štvrtý a piaty boli prirodzené pôrody s tým, že posledné dve deti som rodila doma.
Nebáli ste sa rodiť doma?
Ako som spomínala, cítila som, že pre mňa je to najlepšia voľba. Samozrejme som mala v zálohe nemocnicu, ak by sa mi niečo nezdalo, vôbec nie som proti pôrodu v nemocnici. Som veľmi intuitívny človek, preto som verila svojmu telu, že vie, čo má robiť, a cítila som od začiatku, že mám silu zvládnuť to. Vedela som, že to má byť doma a všetko bude v poriadku. Nakoniec to aj tak bolo, len som robila to, čo mi hovorilo moje telo. Každá žena si to musí zvážiť podľa svojho zdravotného stavu. Moje tehotenstvá boli vždy bezproblémové a deti boli tiež ok. Doma som sa cítila bezpečne a prirodzene, neboli tam žiadne zbytočné medicínske zákroky a separácia bábätka.
Boli ste úplne sama alebo vám asistovala pôrodná asistentka?
Pri štvrtom pôrode som mala pôrodnú asistentku z Rakúska, ktorá bola pri mne a po pôrode ma ošetrila. Dozrela na to, či je všetko v poriadku, mala pri sebe všetko potrebné. Piaty pôrod už bol veľmi rýchly a silný od prvej kontrakcie. Zavolali sme teda pôrodnú asistentku, pre ktorú išiel manžel. Celé to však vyšlo tak, ako som si naplánovala. (smiech) Vošla do dverí, keď bola dcérka už päť minút na svete. Asistovali mi Eliška s Naty.
Vaše dcérky asistovali pri pôrode?
Áno a boli perfektné. Eliška ma povzbudzovala slovami: „Poď, mama, to dáš, už ide hlavička.“ Baby videli, ako prichádza ich sestra na svet. Bolo to skvelé, domáca intimita, keď máte totálny pocit istoty.
Nebáli sa napríklad krvi?
Nie, vôbec. Toto sa ma ľudia tiež často pýtajú, pritom deti tieto veci vnímajú absolútne prirodzene, to my dospelí im často kazíme ich optiku. Ani raz nemali žiadnu poznámku na krv. Povedala som im dopredu, že tam krv bude, že je to normálne a má to tak byť. Videli to už aj pri predošlom pôrode. Eliška sa vyslovene tešila a už druhýkrát prestrihla aj pupočnú šnúru a hneď si malú zobrala popestovať. Majú medzi sebou krásne puto. V takomto domácom pôrode vidím veľa benefitov - pre dieťa, súrodencov aj matku. Samozrejme, ešte raz zdôrazňujem, že neodsudzujem pôrody v nemocnici a každý si musí možnosti zvážiť sám.
Túžila Natália vždy po takej veľkej rodine? Pomáhal jej pri pôrodoch aj manžel? Nevadí jej, že všetky jej deti sú dievčatká? Aj o tom, či plánujú ďalšieho potomka a ako majú s manželom rozdelené úlohy, sa dočítate v Novom Čase Víkend!
