Tenis a Novak Djokovič
U nás doma sa sledoval najmä tenis. Pamätám si, ako sme fandili Ivanovi Lendlovi, Petrovi Kordovi, Tomášovi Šmídovi, či Milošovi Mečířovi. Môj otec bol veľký tenisový nadšenec a v Michalovciach viedol aj tenisový krúžok, do ktorého som samozrejme chodila. Musím sa priznať, že som nikdy nebola obrovský tenisový talent. Každý otec sa nádeja, že bude mať zo svojho dieťaťa nejakého veľmi dobrého športovca a inak tomu nebolo ani u toho môjho. Dokonca si myslel, že poctivým tréningom sa dá nahradiť aj talent. Bola som však trošku lenivec, takže na pravidelný tréning ma nedostal. Napriek tomu neľutujem, že som chodila do jeho krúžku, a že som sa mala možnosť už v detstve naučiť základy tenisu. Je to nádherný šport a som rada, že ho nemusím sledovať len v telke, ale že si ho môžem aj zahrať. Je to pre mňa obrovský relax.
Teraz rada hrávam najmä s priateľom Ľubkom. Na kurty chodievame zrána, keď nie je také teplo, a smejeme sa na tom, čo si o našej hre asi myslia tí, čo hrajú vedľa. Keď vidíme sedemdesiatnikov hrať oveľa lepší tenis než my, tak sa aj trošičku hanbíme. Možno v tom istom veku budeme hrať rovnako dobre ako oni. (smiech)
Obdivujem tenistu Novaka Djokoviča, ktorému veľmi fandím. Asi to bude vďaka osobnému stretnutiu, keď ešte ako zverenec Mariána Vajdu navštívil pred pár rokmi Slovensko. Mala som možnosť s ním robiť rozhovor a musím povedať, že to bol jeden bezprostredný, príjemný, usmiaty a ochotný človek, pritom už vtedy bol obrovskou hviezdou. Nebola tam ani štipka arogancie alebo namyslenosti a bol jednoducho famózny. Obdivujem na ňom aj to, čo mne chýba - jeho fantastickú disciplínu. Páči sa mi, že často ide proti prúdu, čo mu mnohí vyčítajú, no ja to oceňujem. Pozerám každý jeho zápas a vždy mu držím palce.
