Príroda
Prírodu mám rada už od nepamäti a k láske k nej ma priviedla babka. Bola to pani učiteľka a do prírody nás vozila na svojom bielom trabante. Mali sme chatu na Vinianskom jazere, ktoré je vzdialené od Michaloviec, odkiaľ pochádzam, asi 10 kilometrov. Trávili sme na nej takmer každý víkend. V okolí jazera sa tiahne pohorie Vihorlat, ktoré je nádherné, s otcom alebo babičkou sme tam chodievali len tak sa prejsť alebo na huby. Príroda je pre mňa zdrojom mieru, úplného pokoja a energie, takže do nej chodím veľmi často. Mojím parťákom boli vždy psíky, ktoré sú výbornými spoločníkmi na výlety.
Teraz často chodievam so svojím priateľom. Jeho rodičia žijú v Limbachu, a tak sa z času na čas odhodláme ísť za nimi pešo z Bratislavy a trvá nám to asi päť hodín. V prírode sa cítim naozaj najlepšie a uvedomujem si tam, aké krásne je žiť a toto všetko vidieť a pozorovať, proste byť súčasťou toho všetkého. Uprostred zelene často prídem aj na odpovede na všelijaké otázky a zrodilo sa tam aj mnoho mojich dobrých rozhodnutí. Pravidelne chodievam do lesa na huby s kamarátkami alebo priateľom. Všetci hubári poznajú tú obrovskú radosť a pocit, keď nájdete krásny hríb. Už sa teším aj tento rok.
Zvieratá
V našej rodine nikdy neboli zvieratká, rodičia mi ich nedovolili, hoci som po nich vždy túžila. Mali sme len rybičky a korytnačky, ale cicavca, akým je pes alebo mačka, som si v detstve jednoducho nemohla dovoliť. K zvieratkám ma doviedol môj niekdajší priateľ Ďurko Černý, ktorý ich miloval. Som mu za to neskonale vďačná. Ich spoločnosť, zdieľanie vášho života, empatia k tomu, čo zažívate a ich kamarátstvo mi dali v živote veľa. Som šťastná, že som toto ich čaro objavila. Často to boli práve zvieratá, ktoré pri mne ticho sedeli, keď som bola smutná a tiekli mi slzy, všetko so mnou empaticky zdieľali. Zažili sme spolu samozrejme aj veľa radosti.
Vždy, keď prídem domov, tešia sa, majú hore chvostíky a utekajú k dverám. Mám doma dve mačičky a jedného psíka, ale aj dva papagáje a jednu andulku. Je ich veľa, ale uvedomujem si, že toto je strop. Nikdy nepresiahnem počet, keď už by som sa im nemohla venovať poriadne. Dvadsať rokov som mala aj svojho úžasného koňa Diora, s ktorým som tiež zažila neuveriteľne krásne chvíle. Vždy, keď som ho osedlala a išla s ním na prechádzku do prírody, bola to tá najkrajšia časť dňa. Kráčali sme spolu po poliach a lesoch a domov som sa vrátila oddýchnutá a znovuzrodená.
