Udeje sa tak počas Salamandrových dní, ktoré sú v tomto meste najväčším podujatím roka. Ani jedna zo zhorených budov však ešte nie je sprístupnená návštevníkom. Pozitívom zatiaľ je, že zhorené strechy nahradili dočasnými konštrukciami a prechod ľudí pod týmito pamiatkami sa stal bezpečným. Uvoľnenie bariér bude iba dočasné, aby si návštevníci mohli vychutnať trhy a bohatý kultúrny program.
Banská Štiavnica si pripomína svoj význam a duchovné tradície baníckej akadémie jedinečným podujatím, ktorého vrcholom je Salamandrový sprievod s viac než štyrmi stovkami dobrovoľníkov v rôznych kostýmoch, pričom nechýbajú ani hrané scénky. Dobrou správou pre návštevníkov podujatia je, že počas troch dní od piatka do nedele sa uvoľnia obmedzenia v centre. Počas Salamandrových dní však návštevníkom nehrozí žiadne nebezpečenstvo. „Z budov zasiahnutých požiarom nehrozí bezprostredný pád materiálu ani omietky. Všetko je zastabilizované. Preto uvoľňujeme aj kľúčovú cestu popred Dom Maríny, kde požiar vypukol až k Námestiu sv. Trojice,“ odhalila primátorka Banskej Štiavnice Nadežda Babiaková.
Aj sprievod s fakľami
Banská Štiavnica si tento rok pripomína 30. výročie zápisu mesta a jeho technických pamiatok do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pri tejto príležitosti otvára výstavu unikátnych fotografií tajchov a historického mesta v kaplnke svätej Anny v budove mestského úradu. Najväčším lákadlom je piatkový večerný Salamandrový sprievod. „Je to tradícia, ktorá pochádza ešte z čias baníckej akadémie a úspešne sa zachováva. Súčasťou sprievodu je viac ako 400 dobrovoľníkov, ktorí si podujatie zamilovali a radi chodia do sprievodu. Vytvárajú historické obrazy a postavy a po zotmení to evokuje plaziacu sa jaštericu. Pohyb s fakľami je cikcakovitý,“ uviedli z mesta s tým, že Salamandrové dni prvýkrát v histórii oživí spoločný projekt miestnych hudobníkov a baníckeho spevokolu Štiavničan.
Návštevníci z vyhorenej budovy Berggerichtu môžu vidieť časť mineralogickej zbierky v Galérii Jozefa Kollára. „Lákadlom je vystavený kameň limonit, ktorý v takejto kvalite nie je bežný. Pochádza zo Slovenského Rudohoria a patrí medzi pýchy slovenskej mineralógie,“ doplnil Peter Jancsy zo Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.
