Nočné mory
Danka na osudný deň na začiatku roku 2015 dodnes spomína s hrôzou. „Vtrhli vtedy do domu, kde bývalo niekoľko rodín. Rozbili dvere, porozhadzovali všetko v dome a nielen v našom. Zhodili babku na zem, ktorá bola po operácii kĺbu a už nikdy sa jej ten kĺb nezahojil. Prečo, keď už mali podozrenie na syna, neprišli, normálne ho nezobrali, nedali do auta, nevzali na výsluch... To musel prísť autobus plný kukláčov?“ krúti hlavou nešťastná mama.
„Lukáš sa z toho nikdy nespamätal. Nielenže sa bál chodiť medzi ľudí, lebo ten biľag vraha a vyvrheľa na ňom prischol a mnohí sa k nemu aj tak správali, ale mal aj hrozné nočné mory, to si neviete predstaviť. Trpel cez deň aj v noci. Desilo ho, že stačí, aby niekto ukázal prstom a mohol na 25 rokov skončiť v base. Odišiel sa doslova skryť do zahraničia,“ hovorí Danka. Dodáva, že trápenie prežíval nielen syn, ale celá rozvetvená rodina.
„Lackovci sa na seba podobajú a na môjho najmladšieho brata na ulici pokrikovali a osočovali ho. Neviete si predstaviť to utrpenie. Trochu si vydýchol, keď konečne dolapili skutočného vraha. No vtedy sa k jeho psychickým problémom pridali aj fyzické,“ povzdychne si nešťastná mama. Lukáš bol však pre ňu hrdinom, nikdy nikoho neprosil a s pokorou čakal na spravodlivosť.
