„Šesťkrát sme na súde uspeli so žiadosťou o odškodné v minimálnej výške 19-tisíc eur. Aj na Okresnom súde v Kežmarku, aj na Krajskom súde v Prešove, no ministerstvo dalo ešte dovolanie na Najvyšší súd. Prečo to robili, stále chceli Lukášovi dokazovať, že je za niečo vinný?“ Ďalšie a ďalšie otázky mamy, na ktoré nemá odpovede...
Baktéria v kanyle
Lukáša navyše postupne opúšťalo zdravie. „Zo 150-kilového mohutného chlapa plného života a odhodlania sa stala, veľmi ťažko sa mi to vyslovuje, troska. Nikdy mu do poslednej chvíle nechýbal optimizmus, viera v Boha, pokora. Ničila ho baktéria, ktorá, ako sa ukázalo, mala ložisko v kanyle, ktorú mal osem mesiacov nepretržite v tele. Posledné dva týždne bol už v nemocnici s ukrutnými bolesťami. V pondelok mi volali z nemocnice, že je s ním už veľmi zle. No Lukáš počkal, kým som prišla za ním, a až keď som ho držala za ruku, tak v pokoji odišiel. Už ani teraz, keď mu bolo naozaj veľmi ťažko, nikto z politikov ani pani prezidentka sa ho nezastali a neospravedlnili sa. Z tejto spoločnosti sa vytratila ľudskosť, dokonca až tak, akoby to mala byť zlá vlastnosť,“ plače statočná Danka.
Oslovili sme preto ministerstvo vnútra a požiadali o reakciu k celému nekonečnému prípadu a tiež k smutnému skonu Lukáša. Z rezortu však prišla prekvapivá a mimoriadne strohá odpoveď: „Ministerstvo vnútra zatiaľ nemá oficiálnu informáciu o úmrtí pána Lacka. K prípadu sa nebudeme bližšie vyjadrovať, keďže vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté.“ Mama sa už zmohla len na poslednú otázku: „Môj Lukáš odišiel v pokoji, dokážete vy ešte žiť v pokoji?“
