Keď sa Erlendovi Boremu tento rok v lete na ostrove Rennesöy na juhu Nórska ozval detektor kovov, myslel si, že objavil čokoládové mince. Jeho nález bol však oveľa hodnotnejší. Ole Madsen, riaditeľ Archeologického múzea pri Stavangerskej univerzite, hovorí, že je úplne výnimočné, aby sa "zrazu našlo toľko zlata". Na hornatom ostrove Rennesöy začal Bore pátrať v auguste, jeho prvé nálezy boli bezcenné, ale potom narazil na niečo, čo je "absolútne mimo chápania" - zlatý poklad s hmotnosťou vyše sto gramov.
AP uvádza, že podľa nórskych zákonov predmety pochádzajúce z obdobia pred rokom 1537 a mince, ktoré vznikli pred rokom 1650, sú považované za majetok štátu a ľudia majú povinnosť ich odovzdať. Ich nálezcovia ale majú nárok na odmenu, aká vysoká bude v Boreho prípade, nie je ale zatiaľ jasné, píše agentúra AFP.
>>> FOTO V GALÉRII <<<
Haakon Reiersen, odborník na dobu železnú v Škandinávii, povedal, že tenké, jednostranné medailónky pochádzajú z obdobia okolo roku 500 nášho letopočtu. Prívesky a zlaté guľôčky boli podľa neho súčasťou veľmi "honosného náhrdelníka", ktorý vyrobili zruční šperkári a nosili ho najmocnejší členovia vtedajšej spoločnosti. Reiersen dodal, že "v Nórsku nebol podobný poklad objavený od 19. storočia a je neobvyklý aj v kontexte celej Škandinávie". Na príveskoch býva zvyčajne zobrazený germánsky boh Ódin, ktorý lieči chorého koňa svojho syna.
Poklad, ktorý objavil Erlend Bore, bude zrejme vystavený v Archeologickom múzeu v Stavangerskej univerzite.
