Leto 2023 na severnej pologuli bolo najhorúcejšie od začiatku meraní, pričom dlhé vlny horúčav v Severnej Amerike a južnej Európe spôsobili katastrofálne prírodné požiare a nárasty v úmrtnosti.
Júl bol najhorúcejším zaznamenaným mesiacom a aj priemerné augustové teploty boli o 1,5 stupňa Celzia vyššie než teploty v predpriemyselnom období.
Štúdia výskumnej skupiny Climate Central so sídlom v USA skúmala teploty v 180 krajinách a na 22 teritóriách. Zistila, že 98 percent obyvateľov sveta zažívalo vyššie teploty.
"Posledné tri mesiace v podstate nikto na Zemi neušiel vplyvu globálneho otepľovania," uviedol Andrew Pershing, viceprezident skupiny Climate Central pre vedu.
"V každej krajine, ktorú sme analyzovali, vrátane južnej pologule, kde je teraz najchladnejšia časť roka, sme videli teploty, ktoré by ťažko nastali - a v niektorých prípadoch by boli takmer nemožné - bez klimatickej zmeny spôsobenej ľuďmi," vysvetlil Pershing.
Skupina Climate Central posudzuje, či sú javy spojené s horúčavami následkom zmeny klímy a pozorované teploty porovnávala s tými, ktoré vyplynuli z modelov, keď sa odstránil účinok emisií skleníkových plynov.
Vlny horúčav v Severnej Amerike a južnej Európe by nemohli nastať bez zmeny klímy, vyhlásila aj Friederike Ottová, klimatologička z britského Výskumného ústavu Grantham pre zmenu klímy a životné prostredie.
