Kniha pre pápeža
Mária Bidelnicová, ktorú manžel aj priatelia volajú Marika, je akademická maliarka, reštaurátorka. Nedávno vydala knihu o reštaurovaní, ktorá sa dostala až k pápežovi Františkovi. Keď prejavíme záujem dozvedieť sa viac, vezme knihu do rúk a listujúc v nej nám s radosťou rozpovie, ako vzácne dielo vznikalo. „Trvalo mi tri roky, kým som knihu dala dohromady. Pracovala som na nej počas pandémie. Musela som si ujasniť, čo sa tam zmestí, lebo za 50 rokov mojej reštaurátorskej práce som mala veľa materiálu. Na sto dielach, ktoré som reštaurovala na Slovensku aj v Taliansku, prezentujem náročnú, zložitú reštaurátorskú prácu, ktorá je technologicky náročná. Zároveň je to prierez dejinami umenia. Kniha prechádza od gotiky až po súčasnosť,“ opisuje pani Bidelnicová a manžel ju hrdo doplní: „Je to kniha, ktorá má taký záber, že by mohla byť učebnicou pre budúcich reštaurátorov, ale zároveň aj kniha pre milovníkov a zberateľov umenia.“
Rozsiahle knižné dielo obsahuje vyše 1 300 fotografií, lebo ako sa vraví, niektoré veci je lepšie ukázať, ako opisovať. „Kniha okrem toho, že prezentuje reštaurátorské postupy a záchranu historických pamiatok, poukazuje aj na ďalší rozmer, ktorému sa venujem - maľovanie kópií. To je vlastne koreň toho, prečo sa kniha dostala k pápežovi. Totiž, namaľovala som na objednávku do priestorov Prezidentského paláca obrazy - kópie Ľudovíta Štúra, Mateja Bella, ktoré zdobia zelený salónik. A keď som dávala dokopy materiály do knihy, tak som požiadala kanceláriu prezidentky, či môžem uverejniť tieto kópie. Súhlasili, kniha ich zaujala, až nakoniec prezidentka rozhodla, že kniha bude zaujímavá aj pre pápeža. Prevažnú časť tvorí totiž sakrálne umenie. Ale paradox bol navyše v tom, že keď sa raz pýtali pápeža, že kto je jeho obľúbený umelec, povedal, že má rád Caravaggia, talianskeho maliara zo 17. storočia. A na obálke knihy je práve sporný Caravaggio,“ zdôrazní autorka.
(Ne)známy umelec
Na obálke knihy je portrét Dávida, ktorého Marika objavila pod jedným obrazom. „Ten obraz má veľký príbeh. Keď som bola zamestnaná v Slovenskej národnej galérii, v roku 1998 som reštaurovala obraz od talianskeho maliara Buriniho. Robila som fyzikálno-chemické analýzy. Počas práce som zistila, že obraz je premaľovaný. Odstránila som vrchnú časť, objavila sa krásna baroková maľba a vtedy mi v hlave skrsla myšlienka, či to nebude dielo maliara Caravaggia. No ale vtedy sa ľudia vyjadrili, že čo by tu, na Slovensku robil taký skvost! Za autora určili neznámeho talianskeho umelca. Tým sa to skončilo. Ale pred piatimi rokmi sa na juhu Francúzska objavil neznámy obraz Caravaggia a vtedy sa experti vyjadrili, že namaľoval ešte jeden obraz - motív je Dávid s hlavou Goliáša, ale nevedelo sa, kde je. A vtedy som povedala: Ja viem, kde je! Takže nastala pomalá náročná práca priznať tomuto majstrovi autorstvo. Našťastie som mala spravené všetky chemické analýzy, vzorky pigmentov, plátna, röntgeny z toho obrazu. V tej knihe je na 30 stranách ukážka, ako to vyzeralo pred a po reštaurovaní. Priznať autorstvo a originalitu, to je hotová detektívka,“ konštatuje reštaurátorka a dodáva: „Na Slovensku nie je nikto, kto by vedel potvrdiť pravosť obrazu. Sú tu experti, ktorí by to aj urobili, ale ich certifikáty nie sú uznávané v zahraničí. Lebo na každé veľké meno maliara je expert. Ten, keď sa zaručí a podpíše, to je berná minca. Ale na Caravaggia je odborníčka, istá 90-ročná pani, ktorá žije na juhu Talianska, takisto aj zopár profesorov.“
