Značka Bidelnica
Daniel Bidelnica je nepopierateľne maliar, ktorého si nemôžeme zmýliť s nikým iným. „Keď ľudia vidia môj obraz, tak ho identifikujú ako moje dielo. A to je pre výtvarníka veľmi dôležitý moment, lebo sa odlišuje od iných a v umení sa ráta to, čo je originálne. Tým mám svoju abecedu, mám svoju značku,“ vraví a podotkne, že kedysi maľoval aj krajiny, aj kytice. „Ale tak, ako sa všetko vyvíja, aj tvorba má svoj vývoj. Sám som zvedavý, kam to pôjde ďalej,“ konštatuje a s úsmevom sa na nás obráti: „Viete, prečo mali Beatles taký úspech? Lebo sa neopakovali, no vždy to boli Beatles!“
Aj ten, kto sa o umenie nezaujíma, rozpozná dielo Daniela Bidelnicu od iných autorov. Očarí nás aj monumentálny obraz na stene s dĺžkou asi 30 metrov. „Je to báseň napísaná v čiarových kódoch. Tvorí ju viacero obrazov, lebo by sa v celosti nezmestil na stenu. Každý jeden obraz obsahuje jedno slovo. Slová som pretransformoval do čiarového kódu tak, ako sa kóduje tovar. Napríklad táto časť,“ ukáže na modrý obraz, „obsahuje slovo modrá a to slovo je rozfázované do čiar. Samozrejme, je to moderná báseň, nemá dej, ale sú to symboly mojej tvorby. Od čiarových kódov som šiel ďalej a robil som obrazy s QR kódmi, kde sú tiež zakódované slová, napríklad moje meno,“ vysvetľuje a my sa snažíme pochopiť. Pri všetkej našej umeleckej predstavivosti, ide to ťažko...
Cena obrazu
Daniel Bidelnica sa v rozhovore zmieni aj o úspechoch, ktoré ako výtvarník dosiahol v zahraničí. „Keď som bol napríklad v Brazílii alebo v Mexiku, tak miestni povedali, že však to je ako naše umenie! Pravda je, že etnické umenie malo na moju tvorbu vplyv. V meste Rio de Janeiro som vystavoval spolu s manželkou Paula Coehla, Christina Oiticica je maliarka. Pred tromi rokmi som mal výstavu v Soule, vystavoval som aj Mexiku, tiež v Etiópii. Práve tam, v paláci v Addis Abebe na otvorení výstavy som robil happening spoločne s africkými umelcami, maľovali sme jeden obraz. Myslel som si, že ten obraz sa bude volať Taká je Afrika. Boli tam však prítomní mnohí diplomati z celého sveta, ktorí nehľadiac na to, že sú oblečení v drahých oblekoch, začali sa pridávať a maľovali s nami. Nakoniec sa ten obraz nevolal Taká je Afrika, ale Taký je svet. Pamätám sa na svoju prvú výstavu, bola v kanadskom Vancouvri a predal som všetky obrazy. Domov som prišiel s novým zahraničným autom,“ usmeje sa pri spomienke Bidelnica, avšak hneď pripomenie, že cena umenia je relatívna. „Tak ako umenie sa nedá odvážiť, nedá sa ani odmerať. Hovorí sa, že cena obrazu je taká, akú je človek ochotný za ňu zaplatiť. Priznám sa, že väčšinu obrazov darujem. Dnešné časy neprajú umeniu. Podstata je vytvoriť dielo a keď to dielo ešte zarezonuje, niekomu spraví radosť, tak to je satisfakcia. Samozrejme, keď za to ešte je niekto ochotný zaplatiť, tak to je naplnené vrchovato.“
