Julie sa nakoniec rozhodla navštíviť svojho praktického lekára, aby s ním prediskutovala užívanie antidepresív. Následne ju poslali na miestnu jednotku starostlivosti o duševné zdravie pre deti a dorast. Jej matka uviedla, že Julie navštívila svojho rodinného lekára hneď v nasledujúci deň, ktorý ich varoval, že ju bude treba počas užívania liekov dôsledne sledovať. Taktiež uviedla, že jej dcéra mala obavy, že by mohla zostať tehotná v dôsledku znásilnenia, ale testy dokázali opak.
Detektívka Michelle O'Brien uviedla, že strávila dva dlhé a náročné dni skladaním veľmi podrobných výpovedí od tínedžerky o tom, čo sa stalo v Gŕecku. Dodala, že disponuje Juliiným uterákom a bežeckými topánkami ako dôkazmi. Zdôraznila, že sa k nej nedostali žiadne novinky zo strany gréckej polície aj napriek tomu, že im poslala niekoľko žiadostí. Okrem toho s nimi nemohla ani priamo komunikovať. Uvádzala, že nemohla vypočuť ani jej priateľov, ktorí by mohli poskytnúť ďalšie dôkazy, pokiaľ nedostane pokyn od gréckych úradov.
Na konci dokazovania Croweovci odporúčali, aby organizácie, ktoré sa zaoberajú obeťami sexuálnych útokov, spolupracovali s rodičmi, ktorí obhajujú svoje deti, a to bez ohľadu na ich vek. Pani Crowe vysvetlila, že krízové centrum v Dubline sa s ňou zdráhalo hovoriť o snahe získať bližší termín stretnutia s jej dcérou, pretože Julie mala viac ako 18 rokov a chceli, aby sa s nimi skontaktovala sama.
Koroner uviedol, že obavy rodičov postúpi príslušným orgánom a bude ich informovať o akejkoľvek odozve. Rozsudok o smrti formou samovraždy bol vrátený na základe dôkazov.
