To je dobré alebo zlé?
Ťažko posúdiť. Slovenčina je krásna aj tak, je spevná, je hudobná. Reč je však živý organizmus, vyvíja sa. V každom prípade, báseň z čias Konštantína Filozofa tu zostala ako svedectvo tých čias. Zaplať pánboh, celý svet nám to závidí. Vznikla v čase, keď iné národy ani len kresťanstvo nepoznali. A my sme mali nielen reč, nielen že sme už boli kresťania, ale my sme dokonca dostali do daru aj prvú báseň! Dnes všade počuť angličtinu, chceme byť svetoví, ale na vlastný národ kašleme. Našťastie, história je zachovaná, ale mám pocit, že ľudia ju nechcú poznať. Akoby bola snaha vymazať históriu, ale je to zbytočné, lebo ten genius loci tu je. Aj národ tu je, aj keď sme si toho už toľko prežili...
Myslíte si, že ľuďom nezáleží na tom, aby poznali vlastnú históriu?
Už Nero hovoril, že ľudia chcú chlieb a hry. Národ chce mať plné brucho a zabávať sa. Ale vedomosti? A múdry človek - to už je iná vec! Mám rada pravdu. Už Hviezdoslav napísal o nej veľmi krásnu báseň: pravdu možno tajiť, ale utajiť ju nemožno. Pravda je svätá.
Aj v dnešných časoch?
Nevyhovárajme sa na časy. Pravda tu bola, je a bude. Preto žije dodnes Shakespeare. Veľkí géniovia žijú večne, ale treba si ich zaslúžiť. V niektorej dobe sa Shakespeare przní alebo Hviezdoslava prekladajú do súčasnosti. Málokto sa chce učiť, pretože Hviezdoslav, to je vysoká škola poézie. My predsa máme skvelých svetových umelcov, no ľudia to akosi nechcú vidieť. Pretože tento národ sa cielene ohlupuje už v zárodku. Tragédia celého sveta je, že začala vládnuť mamona. Všetko je o peniazoch a duch sa vytráca. Moja mamička žila ťažký život, ako vdova vychovala tri deti. Žili sme v biede, ja som napríklad ani nemala klavír, hoci som študovala hru na konzervatóriu. Ale keď som sa jej ako deväťdesiattriročnej pýtala, ako vydržala napriek všetkému byť šťastná, povedala mi: „Mala som Boha nad sebou. “
Ste aj vy šťastná? Máte v osemdesiatke stále radosť zo života?
Básnik Milan Rúfus vždy hovorieval, že radosť zo života si treba zaslúžiť:
Som radosť,
žiadam pretrpené.
Neberiem,
čo je v nízkej cene,
a štítim sa
mňa nehodných...
Múdrosť jeho slov rezonuje vo mne, a nielen slov tejto jeho básne. Múdrosť je danosť od Boha, tá neprýšti len zo vzdelania. Myslím si, že naši predkovia napriek tomu, že neboli príliš vzdelaní, boli veľmi múdri. Boli múdri z prírody. Lebo najmúdrejšia je práve príroda. Stačí sa otočiť na ňu a pozrieť sa do očí nejakému zvieraťu. Tam si uvedomíte, akí sme smiešni, akí sme úbohí, keď si myslíme, že človek je pánom tvorstva. Veď sa tak vôbec nechováme! Správame sa čím ďalej, tým horšie, ideme proti prírode. Čo myslíte, prečo vydržali naši predkovia? Pretože žili v harmónii s prírodou. Keď sa pozriete na naše dediny, na chalupy - veď to je nádhera! A pozrite sa do mesta na paneláky a je vám zle! Preto rada chodím na vidiek, lebo tam si ovlažím dušu. Niežeby som nemala rada Bratislavu, žijem tu od štrnástich rokov a milujem to mesto. Som v podstate šťastný človek, pretože som mala šťastie na dobu, v ktorej som žila. Poviem vám, som rada, že som už stará.
