Pre Nový Čas uviedol, že hneď, ako sa o tom od nej dozvedel, neváhal konať. „My sme na úrovni diplomatických služieb v mojom mene podali sťažnosť na správanie sa ochrankárov a pokiaľ viem, žiadna odpoveď z tureckej strany neprišla,“ doplnil. Polícia sa prípadom nezaoberala a nemedializovali to preto, lebo podľa Kisku nedošlo k fyzickému napadnutiu. Rovnako to pitvať nechcela ani samotná politička.
Nechce sa v tom vŕtať
Marcinková hovorí, že síce sa to vtedy hneď riešilo, ale nepátrala po tom, či sa ešte neskôr turecká ambasáda vyjadrila. „V tom čase, čo som pracovala v kancelárii prezidenta, nebola odpoveď žiadna,“ povedala pre Nový Čas. Hovorí, že sa nepríjemnou situáciou nikdy netajila, ale nepovažovala za dôležité o tom hovoriť verejne. „Ja som bola vtedy úradníčka. Koho by zaujímal príbeh úradníčky. Čo som mala napísať status, že toto sa mi stalo?“ spomína politička. Za najdôležitejšie považuje, že hovorila o probléme so svojím nadriadeným a ten podľa nej zaujal adekvátny postoj. „Riešila som to s prezidentom, pre ktorého som pracovala, on to okamžite riešil,“ uzavrela.
Sama však priznáva, že na ďalších zahraničných cestách sa potom necítila veľmi bezpečne. „Už som to nikde nezažila, ale mala som veľký strach ostať v miestnosti s ochrankármi v inej krajine, aj keď väčšina z nich by na to ani nepomyslela,“ uzavrela s tým, že nevie, čo by sa stalo, ak by jej v osudný deň neprišiel kolega na pomoc.
Násilia nie je viac, ale viac sa o ňom hovorí
Ida Želinská, sociálna poradkyňa
- Niečo, čo bolo akceptovateľné v zlom slova zmysle pred 10, 7 alebo 5 rokmi, dnes jednoducho akceptovateľné nie je. Bolo veľmi veľa vecí, ktoré sa zakrývali a nebolo ich vidno. Tým, že sa o nich veľa rozpráva, tak tým je tá téma zrazu otvorená. Preto sa nám zdá, že násilia je teraz viac. Už predtým sa ho dialo veľa, ale už viac obetí má odvahu s tým ísť nielen na verejnosť, ale aj na políciu a súdy.
