Práve postoj k ruskej invázii štáty najviac rozdeľuje a hrozí, že diskusia na túto tému zmarí pokrok v ďalších otázkach.
Na stretnutí budú rokovať svetoví politickí lídri vrátane amerického prezidenta Joe Bidena, nemeckého kancelára Olafa Scholze, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána či japonského premiéra Fumia Kišidy. Chýbať ale bude ruský prezident Vladimir Putin, ktorého zastúpi minister zahraničia Sergej Lavrov a tiež čínsky prezident Si Ťin-pching, namiesto ktorého príde premiér Li Čchiang.
Západné krajiny podporujúce Ukrajinu, ktorá vyše poldruhého roka čelí ruskému vpádu, upozornili, že záverečnú deklaráciu z Dillí podporia len v prípade, že bude obsahovať dôrazné odsúdenie utrpenia vyvolaného inváziou. India, ktorá patrí medzi krajiny, ktoré ruskú agresiu výslovne neodsúdili, navrhla, aby deklarácia odrážala postoj Moskvy a Pekingu, že summit nie je miestom na riešenie geopolitických záležitostí.
Citlivou témou sa môže ukázať aj boj proti klimatickým zmenám, pretože bohaté štáty, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi, stále nenašli zhodu na tom, ako pri znižovaní emisií podporiť chudobnejšie krajiny. Nová správa OSN zverejnená v predvečer summitu pritom konštatuje, že ak chcú politici ochrániť planétu od najhorších dôsledkov globálneho otepľovania, musí byť znižovanie emisií oveľa razantnejšie ako doteraz.
