Lahodné tajomstvo
Nápoj bohov, ako o čokoláde hovorili miestni obyvatelia, sa používala pri rôznych rituáloch, svadbách i pri príprave do boja. Verilo sa v jej liečebné účinky a bola dokonca aj platidlom. Je preto absolútne jasné, že keď Španieli prišli do Nového sveta, čokoláda nemohla ujsť ich pozornosti. Vo chvíli, keď sa dostala na náš kontinent, začali maškrtné jazýčky pracovať naplno.
Dnes poznáme čokoládu ako sladkú pochúťku, ktorú môžeme dostať takmer v každom obchode za veľmi nízku cenu. Pravdou je, že čokoláda je tak široko dostupná a má toľko rôznych tvarov a chutí, že je ľahké zabudnúť, aký dôležitý a exkluzívny bol tento produkt kedysi.
Čokoládový nápoj zjemnený cukrom alebo medom bol určený len pre španielsku kráľovskú rodinu a bohatú šľachtu. Dokonca ho tajili takmer storočie, než sa dostala s mladou princeznou na francúzsky dvor Ľudovíta XIII. Čokoláda bola považovaná za nevyhnutnú súčasť stravy pre vyššiu triedu.
Pražiť a pomlieť
Potom sa už šírila obľuba čokoládových nápojov v Európe rýchlosťou blesku. V Británii vznikli prvé „čokoládovne“ už v roku 1657. Angličania tiež verili v zdravotné prínosy čokolády natoľko, že ju odporúčali i ako liek na liečbu tuberkulózy. O storočie neskôr, keď sa objavili efektívnejšie technológie na výrobu čokolády, začala čokoláda nadobúdať pevnú formu.
Skutočný prelom prišiel až s vynálezom lisu na kakao v roku 1828 v Holandsku. Lis vytlačil tuk z pražených kakaových bôbov. Tie sa potom rozomleli na jemný prášok. Z neho sa dali pripravovať nielen nápoje, ale mohol sa miešať s ďalšími ingredienciami.
V roku 1847 britská čokoládová spoločnosť JS Fry & Sons vytvorila prvú jedlú čokoládovú tyčinku z kakaového masla, kakaového prášku a cukru. Ich konkurenti verejnosti čoskoro ponúkli čokoládové bonboniéry i vajíčka a v roku 1854 sa začala čokoláda dodávať aj na dvor kráľovnej Viktórie.
