S návrhom zonácie nesúhlasia starostovia niekoľkých obcí. Tvrdia, že samosprávy prídu o tisícky eur.
NP Slovenský kras má výmeru približne 34.000 ha, po novom by mala vzrásť približne o 1000 ha. "Navrhujeme zvýšiť stupeň ochrany na území zo súčasných 3,5 percenta rozlohy, to znamená niečo vyše 1000 ha, na zhruba 24 percent," povedal Olekšák s tým, že najprísnejšia ochrana sa bude týkať výlučne štátnych lesných pozemkov, hlavne pre Slovenských kras typických drieňových dúbrav, dubín s hrabom a zmiešaných dubovo-bukových lesných spoločenstiev. "Je to napríklad severná časť Silickej planiny, územia v okolí Zádiela a Zádielskej tiesňavy a Borčianskej planiny," spresnil.
Čo sa týka Zóny B, respektíve štvrtého stupňa ochrany, namiesto necelých 100 ha bude zahŕňať vyše 1000 ha. Viac ako 70 percent rozlohy NP má zostať v tom istom stupni ochrany ako v súčasnosti. Zároveň sa počíta so zmenšením ochranného pásma, budú z neho vyňaté hlavne pozemky v intravilánoch šiestich obcí.
"Žiadnej súkromnej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá nie je štátna, sa nezvyšuje stupeň ochrany. Naopak, boli by sme radi, a ďalej by sme radi podporovali tie projekty a aktivity, ktoré vyvíjajú poľnohospodári na svojich pozemkoch," zdôraznil Olekšák.
Zonácia podľa neho neslúži len na ochranu prírodného dedičstva, ale predstavuje aj nevyhnutný základ na rozvoj NP, ktorý môže výrazne prispieť k udržateľnému ekonomickému rastu v celom regióne.
