Po druhom náleze úlomkov bezpilotného prostriedku v sobotu reagoval rumunský prezident Klaus Iohannis vyhlásením, že sú "podobné tým, ktoré používa ruská armáda", a že incident naznačuje, že sa odohralo "absolútne neprijateľné narušenie suverénneho vzdušného priestoru Rumunska, spojenca NATO, s reálnym rizikom pre bezpečnosť rumunských občanov v oblasti".
"Chcem ubezpečiť rumunskú verejnosť a najmä tých, ktorí sa nachádzajú na dunajskej hranici s Ukrajinou, že nie je žiadny dôvod na obavy," uviedol teraz Geoana a dodal, že mieni región navštíviť. "Snáď bude moja prítomnosť posolstvom dôvery a pokoja," dodal.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg minulý týždeň uviedol, že spojenci zaznamenali "ďalšie incidenty, v Poľsku aj inde", ale bližšie ich nespresnil. V článku päť zmluvy o NATO sa 31 členských krajín zaväzuje, že všetky prídu na pomoc ktorémukoľvek členovi, ak sa stane terčom útoku. Aliancia zároveň dlhodobo usiluje o to, aby nebola menším incidentom alebo omylom zatiahnutá do širšej vojny s Ruskom.
Geoana v pondelok tiež povedal, že lídri NATO navrhli novú generáciu obranných plánov "presne pre tento typ situácie alebo - ešte horšie - pre prípady úmyselných útokov", ktoré sú podľa neho šité na mieru tomuto regiónu. Privítal tiež plány Spojených štátov posilniť aliančný letecký dozor v oblasti Čierneho mora a rozšíriť existujúci kontingent 5000 vojakov NATO rozmiestnených v Rumunsku.
