Pre TASR to uviedla sociálna psychologička z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied Barbara Lášticová. Dodala, že predsudky veľakrát spúšťajú pocit ohrozenia a následne aj prípadné skratové konanie. Podľa nej si treba uvedomiť, že tak ako ku každému človeku, aj k migrantom je dôležité pristupovať individuálne. Spresnila, že netreba zovšeobecňovať na základe ich príslušnosti k nejakej skupine.
"Bez ohľadu na svoj právny status majú základné ľudské práva vrátane práva na bezpečnosť a ľudskú dôstojnosť," vysvetlila s tým, že pocity ohrozenia však veľakrát nevyplývajú z reality, ale z toho, ako ju spoločnosť subjektívne vníma.
Psychologička tvrdí, že mnohí ľudia môžu z kontaktu s cudzincami cítiť ohrozenie. Je to hlavne vtedy, ak sa pohybujú vo väčších skupinách. "A to i napriek tomu, že štát ubezpečuje, že zatiaľ v tejto súvislosti nemajú evidovaný žiadny trestný čin ani priestupok," povedala. Podľa nej sa treba vžiť do kože migrantov a snažiť sa pochopiť dôvody odchodu z ich krajiny. Týka sa to aj problémov, ktorým čelia. "Mnohí totiž utekajú z ťažkých situácií, ako je vojnový konflikt, a hľadajú lepšie príležitosti pre seba a svoje rodiny," objasnila.
