TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Mária Precner. "Odkedy slovenské orgány pred desiatimi rokmi prijali politické rozhodnutie pristúpiť k Dohovoru o kazetovej munícii, náš záväzok voči tomuto kľúčovému nástroju medzinárodného humanitárneho práva bol pre Slovensko prioritou," uviedol generálny riaditeľ Sekcie obrannej politiky MO SR Ján Mozola. Ako potvrdil, Slovenská republika naplnila svoj cieľ k 1. septembru 2023. V súčasnosti má tak nulové zásoby kazetovej munície. V zmysle medzinárodných záväzkov bolo zásoby potrebné zlikvidovať do konca roku 2023.
Celkovo išlo o niekoľko typov leteckej a delostreleckej kazetovej munície, vrátane 300.000 kusov submunície, ktorú Ozbrojené sily SR zneškodňovali podľa schváleného akčného plánu. Proces odštartovali ešte pred pristúpením k dohovoru, priebežne už od roku 2013 prostredníctvom špecialistov na zneškodňovanie nevybuchnutých výbušných prostriedkov (EOD). Časť munície zlikvidovali vo vyčlenených vojenských zariadeniach v rámci kapacít OS SR, časť v zahraničí.
V prípade rakiet typu M26 sa likvidácia z dôvodu potenciálneho negatívneho ekologického vplyvu presunula do špecializovaného pracoviska medzinárodnej leteckej a obrannej spoločnosti NAMMO NAD v Nórsku. Táto časť projektu zneškodnenia kazetovej munície bola realizovaná vďaka finančnej pomoci USA na základe Memoranda o porozumení medzi SR a USA o pomoci pri likvidácii konvenčných zbraní a prebehla prostredníctvom agentúry NSPA (NATO Support and Procurement Organisation).
Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín, pretože predstavuje vážne riziko pre civilné obyvateľstvo nielen počas streľby (z týchto zbraní sa uvoľní veľké množstvo menších bômb, ktoré sa rozptýlia na ploche až niekoľkých hektárov), ale aj po nej. Nevybuchnuté časti submunície zostávajú na území, kde boli tieto zbrane použité, ešte dlhý čas a spôsobujú vážne zranenia a straty na životoch civilného obyvateľstva.